Kráľ Donald I. Hrozný sa ešte nestihol usalašiť na svojom tróne, ale už šokuje domácu a svetovú verejnosť mnohopočetnými… nazveme to jemnejšie, kontroverznými vyhláseniami. Začal prísľubmi, že v priebehu 24 hodín ukončí rusko-ukrajinský ozbrojený konflikt a asi dostal chuť na šokujúce vyhlásenia, ktoré začal vydávať, ako na bežiacom páse. Chce k USA pripojiť susedné Mexiko a Kanadu, stanoviť kontrolu nad Panamským prieplavom a dokonca „sprivatizovať“ Grónsko. Svetová verejnosť trpne: čo všetko príde na rozum excentrickému Donaldovi I., keď už zasadne na svoj trón?..
Svetoví analytici si iba chytajú hlavy: Trump to myslí vážne alebo je to iba jeho klasické „propagandistické divadielko“ a tiež obvyklá Trumpová snaha o upútanie pozornosti a šokovanie svetovej verejnosti vyhláseniami „silného muža“ v duchu „America the first“?.. Je, podľa neho, málo nebezpečných konfliktov na svete a chce vyvolať ďalšie? Ako to vlastne myslí? Obdobie koloniálnych a dobyvačných vojen sa, podľa neho, neskončilo?
Sú niektoré z jeho plánov ozaj realistické? Najmenej pravdepodobnými sa zdajú byť „projekty“ na pripojenie Mexika a Kanady k USA. Sotva samostatné štáty, obyvateľstvo a vlády týchto krajín by sa chceli začleniť pod „cudzie krídlo“ – aj keby im sľubovali zlaté hory. Samostatnosť je predsa sladká… Čo sa týka Panamského kanálu, táto záležitosť nevyzerá príliš fantazmagoricky, pretože Američania tento kanál ešte donedávna spravovali a potom to ponechali na panamskú vládu. Žeby teraz to chceli vrátiť späť?
Ozaj Panamský prieplav takmer celé storočie bol „americký“. V roku 1904 Američania po tom, čo pomohli Paname získať nezávislosť od Kolumbie výmenou za kontrolu prieplavovej zóny, odkúpili vybavenie od Francúzov a začali stavať prieplav s plavebnými komorami, ktorý bol otvorený 15. augusta 1914. Po druhej svetovej vojne začala byť kontrola prieplavu a priľahlej zóny Spojenými štátmi diskutabilná a vzťahy medzi oboma krajinami začali byť napäté. Obyvatelia a vedenie Panamy zdôrazňovali, že prieplav patrí Paname. Nakoniec sa v roku 1977 americký prezident Jimmy Carter a panamský vodca Omar Torrijos dohodli na začatí procesu odovzdávania prieplavu Panamskej republike a následne 31. decembra 1999 kontrola prieplavu prešla pod Panamu. Trump to teraz vážne chce vrátiť späť?..
Nie je to také celkom jednoduché a jednoznačné ani v otázke pripojenia Grónska k USA. Zatiaľ Trumpovo vyhlásenie, že „vlastníctvo a kontrola Grónska Spojenými štátmi sú absolútne nevyhnutné“ vo svete berú s rezervou, ako „televízne šou“ a ani v radoch svetových hráčov, hlavné, v Rusku a v Číne nevyvolalo vážnu reakciu. Možno aj preto, že Trump predložil rovnaký návrh už v roku 2019 a zatiaľ žiadne praktické kroky nenasledovali a samotná myšlienka je stará takmer 160 rokov. Alebo by oponenti mali zbystriť pozornosť?..
Pikantériou je, že sa autonómne územie Grónska v dánskom kráľovstve a územie samotného ostrova nezhodujú. Dánska autonómia zahŕňa aj početné menšie ostrovy, z ktorých jeden má dokonca pozemnú hranicu s Kanadou. Je to ostrov Hans, pre ktorý Dánsko a Kanada v priebehu ostatného polstoročia dokonca viedli hraničný konflikt, aj keď dosť zvláštny. Ale toto je nuansa a téma iného článku. Dnes sa budeme venovať téme Grónska.
Nie je tak dávno, v roku 2009 dánsky Folketing /parlament/ udelil Grónsku širokú samosprávu. Presne o to žiadalo 75,54% obyvateľov ostrova o rok skôr počas referenda. Odvtedy sú všetky tri vládne zložky v Grónsku podriadené ostrovnej samospráve (s formálnym prvenstvom v súdnom konaní dánskeho Najvyššieho súdu). Grónsky ľud bol Kodaňou uznaný ako jeden a samostatný a navyše grónsky jazyk zostal jediným úradným jazykom ostrova.
Okrem toho, vláda Grónska (Naalakkersuisut) získala právo rokovať a uzatvárať medzinárodné dohody s rôznymi štátmi a zahraničnými organizáciami v mene kráľovstva. Zároveň Grónsku zostávajú všetky príjmy z predaja a ťažby surovín na ostrove. Dánsko nedostáva nič a iba dopláca: začalo s ročnou dotáciou 3439,6 milióna dánskych korún v cenách roku 2009 – v súčasnosti je to cca 500 miliónov eur.
Podľa článku 21 zákona o Grónsku, môžu o jeho nezávislosti rozhodnúť samotní obyvatelia v novom referende, aj keď so súhlasom dánskeho parlamentu. „Byrokraticky brilantne“ znenie odseku 4 tohto článku hovorí o tom, že „Nezávislosť Grónska znamená, že Grónsko preberá suverenitu nad Grónskom…“ Inými slovami, súčasná pozícia najväčšieho ostrova na svete je veľmi vzdialená od štatútu „nesporne dánskeho územia“ a môže relatívne ľahko viesť k konečnej strate moci dánskej koruny. A hoci väčšina Grónčanov je dnes proti nezávislosti, ich odpovede zvyčajne zahŕňajú doplnenie: „… ak to povedie k nižšej životnej úrovni…“
Návrh ústavy suverénneho Grónska bol pripravený pred rokom a pol a vtedy odovzdaný do Kodane. Miestna verejnosť vie o Trumpových chúťkach, ako aj o amerických vojenských zariadeniach na ostrove. Ale nie každý vie, že keď sa, napríklad, v apríli 1940 Dánsko vzdalo Tretej ríši, Washington okamžite pripomenul svoje vyhlásenia z roku 1920, že žiadny tretí národ (mimochodom, vrátane Británie) nebude im uznaný ako suverénny nad Grónskom. A následne rozšíril Monroeovu doktrínu na ostrov.
Ale tu je aj čerstvý fakt: 1. októbra 2023 Grónska spoločnosť Inuksuk prevzala údržbu americkej vesmírnej základne Pituffik (predtým letecká základňa Thule), najväčšieho amerického vojenského zariadenia na ostrove. V rámci zmluvy Washington pridelí ostrovu takmer 28 miliárd dánskych korún do roku 2035 len na údržbu, čo je porovnateľné so všetkými dotáciami z Kodane. Čiže ako to je v skutočnosti? Asi nejde teda iba o Trumpove vyhlásenia: záujem USA o Grónsko má strategický charakter. Koniec koncov, to je miesto, kde Velenie letecko-kozmickej obrany Severnej Ameriky by malo detekovať a zachytávať ruské rakety v prípade tretej svetovej vojny, o ktorej hovoria mnohí transatlantisti.
Američania vlastne potrebovali Dánsko v NATO v roku 1949 predovšetkým kvôli Grónsku. A ak sa teraz, po Trumpovom príchode, Dánsko s EÚ za jeho chrbtom rozhodnú viesť nejakú hru proti záujmom USA, potom môže byť osud ostrova zmenený. Prostredníctvom referenda alebo inak… Mnohí ľudia si majú dosť slabú predstavu od čoho je Grónsko viac alebo menej vzdialené. Budete prekvapení?.. Vzdialenosť od vojenskej základne Pituffik do Washingtonu je 4 206 km, do Londýnu 3 958 km, do Kodane 3 862 km a /pozor!/ do ruského Murmansku 3021 km, do súostrovia Nová Zem v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska (letisko Rogačevo) 3104 km, do mesta Pevek na Čukotke 3295 km a najsevernejší bod Ruska je vzdialený iba 2 184 km…
Nuž, tak je to s „chúťkami“ nového prezidenta USA, s realitou, možným a nemožným vývojom udalostí. Možno pre niekoho tieto plány Donalda I vyzerajú, ako rozprávka. Zatiaľ, áno. Ale, pozor, ako znie ruské príslovie, „Сказка ложь, да в ней намёк, добрым молодцам урок“ – „Rozprávka je lož, ale je v nej narážka, ponaučenie pre dobrých junákov…“
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.