Všetko to posmievanie sa maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v médiách hlavného prúdu, že ho zradili vlastní spoluobčania, keď nepočúvli jeho výzvy, aby šli masovo na referendum o migračných kvótach, nemôže prekryť skutočnosť, že Brusel sa vzdorovitého Maďara naďalej bojí ako čert kríža. „Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?“ znela otázka na hlasovacom lístku.
Pohon sa začal
Apatickosť, pohodlnosť, či averzia občanov voči účasti na cirkusoch okolo volieb, mali v prvú októbrovú nedeľu ten nešťastný následok, že plebiscit odignorovali tri pätiny oprávnených voličov. Za súčasného usporiadania pomerov v maďarskom, európskoúniovom a svetovom matrixe, je nechuť legitimizovať ho osobnou účasťou na hlasovacích maškarádach plne pochopiteľná. Optimizmus Viktora Orbána (niekdajšieho euronadšenca, ktorý postupne vytriezvel z eurohviezdičkovej ilúzie), že ak Maďari povedia v referende kvótam „nie“, zvrátia uskutočňovanie dlhodobých projektov migračného demografického inžinierstva globalistov, bol nákazlivý. Natoľko nadchol tie dve pätiny oprávnených voličov, ktoré sa dostavili k hlasovaniu, že takmer všetci (98,34% – http://valasztas.hu/en/ref2016/481/481_0_index.html), odmietli prerozdeľovací systém z dielne Európskej komisie, schválený v septembri 2015 ministrami spravodlivosti a vnútra členských krajín EÚ. Referendum však nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko tá si podľa ústavy vyžadovala volebnú účasť nad 50%. 40,68% bolo málo a poskytlo Bruselu príležitosť zintenzívniť propagandistickú kampaň proti Orbánovi.
Len Putin bude odteraz démonizovaný viac než Orbán, pretože ruský prezident podvracia celý globálny mocenský systém, zatiaľ čo maďarský ministerský predseda „iba“ jeho európske zložky. Bývalý nádejný politický káder globalistov, ktorému Sorosova nadácia (Soros Foundation) poskytla v roku 1989 štipendium na Oxfordskú univerzitu (https://en.wikipedia.org/wiki/Viktor_Orban), aby sa tam pripravil na (pre neho) nový spôsob vládnutia v systéme tzv. liberálnej demokracie, svojich učiteľov ale prehliadol a zavrhol. A s nimi aj celú dogmu o liberálnej demokracii. To by nebolo pre nadnárodných vladárov nad Maďarskom a Európou také hrozné, keby nezačal rozvíjať vlastnú teóriu o demokracii vhodnej pre Maďarsko. Podľa jeho názoru, ktorý vysvetlil študentom v pamätnom prejave pred dvoma rokmi(http://www.kormany.hu/en/the-prime-minister/the-prime-minister-s-speeches/prime-minister-viktor-orban-s-speech-at-the-25th-balvanyos-summer-free-university-and-student-camp), sú liberalizmus, multikulturalizmus a iné novodobé „izmy“ preberané od transatlantického Západu pre Maďarsko nevhodné a v mnohom škodlivé. Nápravu vidí v návrate k národným hodnotám, ktoré sa v minulosti osvedčili. Divoké miešanie obyvateľstva riadenou masovou migráciou z Ázie a Afriky odsudzuje ako protinárodné, protištátne i protieurópske. Kým ešte pred rokom stál svojhlavý maďarský premiér mimo svojej domoviny nepochopený a odsudzovaný, dnes mu dávajú za pravdu prinajmenej v stredoeurópskom susedstve Maďarska. Washington s Bruselom chcú zamedziť šíreniu „infekcie populizmu z Maďarska“ a pôjdu teraz proti nemu tvrdšie a priamejšie než dosiaľ. Jeho príklad je nákazlivý.
Nie je slabochom
Stáva sa tribúnom ľudu, a nielen maďarského. A nebojí sa vyargumentovať si svoju pravdu v Bruseli. Eurokracii ide o čas, pretože Orbán sa chystá pretlačiť v parlamente prijatie ústavných zmien, vrátane dodatku o znížení kvóra potrebného pre právoplatnosť výsledkov všeľudových hlasovaní. Nebudú ľutovať žiadnej námahy na rozbitie názorovej a hlasovacej súdržnosti Stredoeurópanov v EÚ. Pokúsia sa o trvalé rozštiepenie Vyšehradskej štvorky a zabránenie tomu, aby ju posilnilo Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko. Jeden z nástrojov rozbroja majú v rezerve už roky. Je ním prepiaty nacionalizmus, najmä maďarský voči Slovensku a Chorvátsku. Orbán nedosiahne bez podpory poslancov nacionalistickej strany Jobbik dvojtretinovú väčšinu na presadenie ústavných zmien. Nie je isté, či Jobbik odolá príležitosti a huckaniu zo zahraničia, aby vyžadoval od premiéra ráznejšiu obranu národných záujmov za hranicami Maďarska.
V neposlednom rade sa treba pripraviť na osobné mediálne a politické útoky na Orbána v hrubozrnnom štýle protiputinovskej propagandy. Kampaň sa už rozhorela. Deň po skončení referenda sa novinové titulky hemžili agentúrnymi správami o tom, že Orbán hlasoval vo februári za povinné prerozdeľovacie kvóty: http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-hlasoval-za-kvoty-pre-opozicn/220971-clanok.html,https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/416513-orban-jeste-v-unoru-hlasoval-v-bruselu-pro-kvoty-potvrdil-tusk.html.Len málokde si dali námahu vysvetliť kontext februárového zasadnutia Európskej rady: http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/02/18-euco-conclusions-migration/.Tá vtedy predkladala v časovej tiesni Británii návrh na úpravu vzťahov v záujme zabránenia brexitu, t.j. odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Závery o migrácii boli súčasťou tohto balíka dokumentov. Orbán vtedy umiestnil v hierarchii priorít úsilie o udržanie Británie v EÚ nad riešenie prerozdeľovania nezvaných más votrelcov. Eurokrati to teraz obracajú proti nemu. Podobných rán dostane ešte mnoho. 53-ročný Orbán hrával do štyridsiatky vášnivo futbal a odolnosť voči úderom protihráčov, ktorú si vypestoval, sa mu zíde.