Krajina sa pripravuje na novú éru technologickej a strategickej konkurencie.
Tohtoročné zasadnutie Národného ľudového kongresu a Národného výboru Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie vyslalo mimoriadne jasný signál: vo svete rastúcej geopolitickej turbulencie Peking pevne stavia bezpečnosť a modernizáciu armády do centra svojej dlhodobej stratégie.
Prezident Si Ťin-pching zdôraznil tento prístup tým, že modernizáciu Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) postavil do jadra budúceho plánovania krajiny. Očakáva sa, že armáda zohrá významnú úlohu v 15. päťročnom pláne, ktorý bude usmerňovať rozvoj v rokoch 2026 až 2030.
Tento plán odráža zásadnú zmenu v strategickom myslení Číny: zosúladenie hospodárskej politiky s prioritami národnej bezpečnosti. V centre tohto prístupu stojí technologická sebestačnosť – najmä v oblastiach súvisiacich s obranou, pokročilou výrobou a umelou inteligenciou.
Pre PLA sa už formuje ďalšia fáza modernizácie, teda integrácie umelej inteligencie, autonómnych systémov a pokročilých dátových sietí do vojenských operácií. Tento koncept predstavuje tretiu fázu transformácie armády po predchádzajúcich etapách mechanizácie a informatizácie.
V praxi to znamená využívanie technológií riadených umelou inteligenciou na zrýchlenie rozhodovania na bojisku, zlepšenie systémov velenia a riadenia a zvýšenie situačného povedomia veliteľov. Cieľom je dosiahnuť „dominanciu v rozhodovaní“ – schopnosť spracovať informácie rýchlejšie a konať efektívnejšie než potenciálni protivníci.
Táto vízia zároveň odráža, ako Peking vníma budúcnosť vedenia vojny. Konflikty sa už neočakávajú len na tradičných bojiskách. Môžu prebiehať súčasne vo viacerých dimenziách a prepájať fyzický, virtuálny aj kognitívny priestor. Čínski analytici čoraz častejšie hovoria o „meta-vojnách“, v ktorých sa kybernetické operácie, informačná vojna, umelá inteligencia a psychologické pôsobenie kombinujú s konvenčnou vojenskou silou.
Aby sa PLA na toto prostredie pripravila, dostala pokyn sústrediť sa na viaceré prelomové technológie. Umelá inteligencia stojí v centre pozornosti spolu s kvantovým výpočtovým spracovaním, hypersonickými zbraňami a pokročilými sledovacími systémami. Tieto schopnosti majú Číne pomôcť získať strategickú výhodu vo svete definovanom rastúcou technologickou konkurenciou.
Si Ťin-pching pri vystúpení na plenárnom zasadnutí delegácie PLA a Ľudovej ozbrojenej polície v rámci Národného ľudového kongresu 7. marca zdôraznil potrebu prísneho dohľadu nad vojenskými projektmi a finančnými tokmi počas nadchádzajúceho plánovacieho obdobia.
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase najvýznamnejších zmien vo vedení čínskej armády za posledné desaťročia. V uplynulých rokoch boli desiatky vysokopostavených dôstojníkov odvolané zo svojich funkcií alebo zbavené politických pozícií po disciplinárnych vyšetrovaniach.
Oficiálne údaje ukazujú, že od 20. zjazdu Komunistickej strany v roku 2022 stratilo najmenej 36 vysokých dôstojníkov status delegátov Národného ľudového kongresu. Niektorí analytici odhadujú, že v rovnakom období mohlo byť vyšetrovaných alebo odstránených viac než 100 vysokých dôstojníkov PLA.
Hoci sa často uvádzajú obvinenia z korupcie, táto kampaň odráža širšie strategické ciele. Od nástupu k moci v roku 2012 Si Ťin-pching považuje reformu armády za jednu zo svojich hlavných priorít. Korupcia podľa neho oslabuje operačnú efektívnosť a spomaľuje proces modernizácie.
Popri vnútorných reformách čínsky obranný rozpočet naďalej mierne rastie. Na rok 2026 Peking oznámil vojenské výdavky približne vo výške 1,9 bilióna jüanov (asi 278 miliárd dolárov), čo predstavuje nárast približne o 7 %. Ide o pokračovanie trendu z posledných troch rokov.
Hoci podiel Číny na vojenských výdavkoch v Ázii výrazne vzrástol – v roku 2025 dosiahol takmer 44 % – jej obranné výdavky zostávajú v porovnaní so Spojenými štátmi nižšie. Americký vojenský rozpočet dosahuje približne 1,01 bilióna dolárov, teda viac než trojnásobok čínskeho.
V pomere k veľkosti ekonomiky Čína vynakladá na obranu približne 1,26 % HDP, čo je výrazne menej než približne 3,5 % v prípade USA. Obranné výdavky krajiny tak zostávajú relatívne mierne, transparentné a ekonomicky udržateľné.
Dôraz sa nekladie na budovanie globálnej vojenskej prítomnosti porovnateľnej s USA, ktoré udržiavajú stovky základní v zahraničí. Prioritou Pekingu je zabezpečiť dôveryhodné odstrašenie, chrániť národnú suverenitu a udržiavať stabilitu vo svojom bezprostrednom regióne.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. China is betting on an AI-powered army, RT.com, 18.3.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.