BRUSELSKÁ BYROKRATICKÁ MAŠINÉRIA DOKAZUJE OBYVATEĽSTVU ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE V KAŽDODENNEJ PRAXI, ŽE KOMPETENCIAMI, KTORÉ SI UZURPUJE VO SFÉRE EKONOMIKY A PRÁVA, DUSÍ TRADIČNÉ HOSPODÁRSKE ODVETVIA VRÁTANE CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. DOKTRÍNOU GREEN DEAL, V PREKLADE ZELENÝ ÚDEL, PODKOPÁVA PRIEBEH JEHO ZELENEJ METAMORFÓZY, PO KTOREJ TOĽKO VOLÁ.
Chemické a biochemické kartely, ktoré to so zelenými inováciami myslia vážne, nachádzajú neraz priaznivejšie podmienky na činnosť v mimoeurópskom zahraničí. je pozoruhodné, že čína, kde centralizovaná byrokracia tiež reglementuje ekonomiku, umožňuje chemickému a biochemickému sektoru voľnejší rozlet práve do tých výskumno-výrobných domén, ktoré si kladú za úlohu znižovať environmentálnu záťaž.
ČO NAMIESTO PLASTOV?
Začiatkom októbra zverejnila čínska Štátna rozvojová a reformná komisia ambiciózny plán na zámenu tovarov a polotovarov z plastov ekvivalentmi z bambusu. Do konca roku 2025 má byť vybudovaná infraštruktúra na ich postupnú náhradu ekvivalentmi z obnoviteľných materiálov všade tam, kde to len bude technicky možné a rentabilné.
Ak sa pri tomto oznámení čínskej vlády zamyslíme, čo vlastne sleduje, vidíme, že uskutočňuje v počínštenej podobe racionálne prvky zelenej doktríny o ochrane životného prostredia. Počínštenej v tom zmysle, že základom substitúcie plastov má byť domáci rastlinný druh (bambus), a nie nejaký európsky.
Európania by sa mohli vrátiť ku konope, najmä k jej tzv. technickým odrodám, ktoré sa na našom kontinente pestujú a hospodársky využívali už po tisícročia. Stonky, listy a semená konopy môžu mať zmysluplné využitie napríklad pri výrobe vláken vhodných na výrobu textílií, námorných lán, papiera, biologicky odbúrateľných plastov, farbív, biopalív, potravín a krmív pre zvieratá. Nadnárodné chemické, farmaceutické, textilné, stavebné, energetické a iné korporácie si však v Európe a Severnej Amerike vynútili nesmierne opatrný prístup ku konope s poukazovaním na omamné účinky niektorých odrôd s vysokým obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinolu (THC). Paralela konopy s bambusom je oprávnená aj z hľadiska rýchlosti rastu a nenáročnosti pestovania. Ekonomiky zglajchšaltovaného Západu si napriek tomu zakazujú odpovedať na bambusovú ofenzívu Číny domácou povedzme konopnou protiofenzívou.
Čínska Štátna správa lesov a pastvín sústreďuje rozbiehanie vyššie spomenutého celoplošného Trojročného akčného plánu s plným názvom Three-year action plan for promoting bamboo as an eco-friendly substitute for plastics do provincie Chu-nan. Má rozlohu zhruba štyrikrát väčšiu ako Slovensko a leží v subtropickom vnútrozemí juhovýchodnej Číny. Spracovaním bambusu sa tam zaoberá hustá sieť malých i veľkých podnikov, ktoré sa združujú do výrobných celkov poberajúcich štátne dotácie a profitujúcich i vďaka rôznorodým investičným stimulom.
Niektoré slúžia ako testovacie platformy, aby sa vláda poučila z ich úspechov a chýb pri zdokonaľovaní stratégie rozmachu doma a v zahraničí. Pripravujú sa tam i odrody vyšľachtené na rast v chladnejších podnebných pásmach, čo signalizuje dlhodobé zámery vysádzať časom takéto bambusové kultúry v Európe a Severnej Amerike.
Expanzia v strednodobom horizonte sa má zamerať na krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie s ešte priaznivejšími klimatickými podmienkami. Nasledovať má potom prehupnutie sa cez oceán do Afriky a Južnej Ameriky. Čína už začala investovať do rozširovania bambusových lesov v tamojších horúcich a vlhkých oblastiach.
DOPYT PO ALTERNATÍVACH
Za takýchto okolností je len otázkou času vytvorenie prudkého a nenásytného dopytu v dôsledku nariadení Európskej únie a vlády nečlenského Spojeného kráľovstva o zákaze dodávať, predávať a ponúkať určité plastové predmety na jedno použitie. Takýto obrat by mal tešiť klasické veľké západoeurópske chemické a biochemické koncerny, pretože by mohli naštartovať produkciu alternatívneho, ekologicky vyhovujúceho sortimentu.
Žiaden badateľný obrat v ústrety takýmto jedinečným príležitostiam však nevidíme. Akékoľvek rozširovanie výroby, či vlastne i udržiavanie doterajšieho rozsahu produkcie, je v západoeurópskych krajinách pre viacnásobný skok cien energií a iných vstupných nákladov nemysliteľné. Naopak, mnohé chemické podniky v štátoch Európskej únie balia kufre a relokalizujú výrobu do oblastí ležiacich mimo dosahu svojich domácich a bruselských zelených orgánov.
AUTOR: Patrik Sloboda
