Clinton si kúpil čiernohorské vedenie za 55 miliónov dolárov

Foto: TANJUG

Do štátneho rozpočtu Čiernej Hory dal Bill Clinton 35 miliónov dolárov, a ďalších 20 miliónov ako „technickú a humanitárnu podporu“. Clintonova administratíva dávala čiernohorskej vláde značnú politickú a finančnú podporu, len aby sa predseda Demokratickej strany socialistov Milo Djukanović dištancoval od politiky juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševića. Píše o tom podgorický denník Vijesti a prenáša srbská agentúra TANJUG. Vyplýva to podľa nej z dokumentov, ktoré minulý týždeň na svojom webe zverejnila Prezidentská knižnica a múzeá Billa Clintona. Píše sa v nich, že len v roku 1999 USA podporili čiernohorský režim sumou 55 miliónov dolárov. „20 miliónov bola technická a humanitárna pomoc, a 35 išlo do rozpočtu,“ vyhlásil 9. decembra 1999 James Dobbins, zvláštny poradca prezidenta a ministerky zahraničia pre Kosovo a implantáciu Daytonskej dohody. Dobbins vtedy povedal, že USA podporujú politické a ekonomické reformy v Čiernej Hore a že tento miništátik môže ísť príkladom ďalším republikám bývalej Juhoslávie. Djukanovića pochválil aj sám Clinton vo svojom prejave v júni 1999. „S vašou pomocou a pozornosťou môžeme raz a navždy dokázať, že Európa a sloboda sú synonymá,“ vyhlásil 21. júna 1999.

NA začiatku bombardovania NATO pripravil Clintonov poradca pre národnú bezpečnosť Samuel Berget dokument o vojenských operáciách v Kosove, ktorého časť mala pripraviť Albrightová a týka sa Čiernej Hory. Vtedajšia americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová sa stretla s Djukanovićom a rokovala s ním o tom na konci roku 1999 v Berlíne na stretnutí šéfom diplomacií G8. O rok neskôr sa stretli aj v Ríme. V dokumente sa píše, že Biely dom sa bude snažiť riešiť stabilitu Čiernej Hory po vojne spolu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Putinovi spomenieme, že podporujeme ochranu demokracie v Čiernej Hore pod Djukanovićom,“ vyhlásil vtedy americký minister Steinberg. Clinton v rozhovore s britským premiérom Tonym Blairom vysvetľuje, ako treba spraviť ekonomický tlak na Miloševića, ale tak, aby to neuškodilo Macedónsku a Čiernej Hore. Jedným zo spôsobov malo byť aj obmedzenie jeho účtov v Londýne a na Cypre. „Nechcem Čiernohorcom spôsobiť žiadne problémy,“ povedal Clinton Blairovi v apríli 1999, keď už bežalo bombardovanie Juhoslávie.

Je to len vrchol ľadovca, len bilancia za rok 1999. Svedčí o snahe Clintona rozbiť štát Srbsko a Čierna Hora. Je otázne, koľko peňazí investoval v ďalších rokoch alebo na rozbitie Srbska a Čiernej Hory či na financovanie referenda, na ktorom sa podieľali aj slovenskí politici Mojžita a Lajčák.

http://fakti.org/quo-vadis-orbi/klintonova-bibliotekta-objavila-da-su-sad-samo-1999-djukanovica-podmitile-sa-55-miliona-dolara

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply