Rozhorela sa kultúrna vojna. Tá vojna, ktorú avizoval už Gramsci a jeho pochod inštitúciami. Školy a univerzity vychovávajú generácie, ktoré nevedia, že nevedia, a preto sú presvedčené, že vedia všetko. To je výsledok neomarxistickej ideológie, ktorá už v druhej polovici 20. storočia zapustila hlboké korene na univerzitách v USA, odkiaľ sa metastázy šíria Európou.Už Heidegger upozorňoval, že bezcieľnosť sa začína v premene kultúry na kultúrnu politiku.
Stávame sa súčasťou bezdejinnosti, prestávame si klásť otázky. Rozhovor, zvlášť rozhovor so samým sebou, však tvorí človeka, to je najžiarivejší odkaz helénskej kultúry a antického Grécka. Dnes sa však ľudia nevedú k bytostnému spytovaniu sa – namiesto toho sa im podsúvajú odpovede vychádzajúce z prijatej doktríny, ktorú vyznáva väčšina. Práve takto sa rodí nová totalita. Zabúdame, že omyly sú najskrytejším darom pravdy. Dnes však pravdu vydávajú za nemennú objektívnu skutočnosť. Objektívna pravda je však tá najväčšia lož. Nič také neexistuje. Pravda sa rodí v každom z nás práve bytostným rozhovorom a pýtaním sa, hoci aj na pozadí mnohých omylov. Ibaže strach mýliť sa je omylom najvyšším, čo nás učí nielen Heidegger, ale aj Eugen Fink. Náš najväčší strach spočíva v obavách, že budeme zahanbení. A z hanby vzniká stud. Ak sa vrátime do helénskej kultúry a mytológie, nájdeme tam, že stud, onen aidós je darom bohov spoluvytvárajúcim poriadok a usporiadanie.
V niekdajšej starovekej polis boli ľudia bez studu považovaní za najhorších a vyobcovaní na okraj spoločnosti. Kultúrna revolúcia však prináša zvrat. Grécka filozofia a jej esencia už nie sú predmetom záujmu, ono hľadanie a objavovanie krásy, dobra a pravdy sú vytláčané imperatívom prijímania už vopred sformulovaných a šialene povrchných odpovedí, ktoré neponúkajú pravdivosť, ale ilúzie o istote. Dnešné vzdelávanie nespočíva v nabádaní k hľadaniu samých seba – a tu sa stáva, že až keď stratíš sám seba, nájdeš sa – dnešné vzdelávanie trvá na memorovaní ideologických povrchností. Samotné hľadanie je nahradené predpísanými nariadeniami Systému, čo nás zbavuje schopností vlastného, autentického vhľadu. Ten je suplovaný na spoliehanie sa na odborníkov, no tí prinášajú opäť len recyklované a povrchné frázy prijaté väčšinou. Presne toto sa deje v kultúre, na univerzitách a vo vedeckých kruhoch, kde všade ideológia, zákony trhu, právo a ekonomika vytláčajú skutočné poznanie.
Myslenie je nahrádzané prijímaním vymysleného. Tak nám vládnu polovzdelanci a tí nikdy nevychádzajú zo svojho autentického ja, ale iba neustále opakujú to, čo povedali iní a oni si všimli, že to na väčšinu zabralo. Toto napodobovanie bez zmyslu sa stalo vlastné pre ideológiu liberalizmu oháňajúceho sa vykrikovaním mantier ako demokracia a ľudské práva presne tak, ako kedysi „proletári všetkých krajín, spojte sa“. Neomarxistická kultúrna revolúcia je jednou zo súčastí monumentálnej agendy, kde transhumanizmus, digitálna totalita, absurdné nariadenia Zelenej dohody, pandemický farmaceutický fašizmus a všeobecné povely Systému cenzurovať akýkoľvek odpor nastupujú v neúprosnom rytme robotického olympijského koňa cválajúceho na koľajniciach zapustených na hladine Seiny. Dobro, krásu, étos a pravdivosť odnáša páchnuca stoka do zabudnutia, aby ju nahradila glorifikácia bytostí bez studu práve preto, aby sa v ľudskom príbehu stratil Človek.
S vďakou profesorke Anne Hogenovej, s ktorou pripravujeme spoločnú knihu.
AUTOR: Tibor Eliot Rostas
