Čo nám hovoria výsledky prezidentských volieb?

Tagged With: , , , , Add Comment

Prezidentské voľby dopadli v zásade podľa očakávaní. Kandidátku s liberálnym proatlantickým zameraním Zuzanu Čaputovú nakoniec zvolili, a to dokonca s relatívne veľkým náskokom. Obrovské nasadenie „presstitujúcich“ médií a neobmedzené finančné prostriedky zatiaľ stále fungujú. Využitie izraelskej agentúrnej skupiny Shaviv Strategy and Campaigns jasne ukázalo, že nič sa neponechalo náhode. Ako vieme, nakoniec dobre a dlhodobo pripravovaný scenár vyšiel. Hralo sa na istotu. Aj najväčší konkurent Zuzany Čaputovej – podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, bol len derivátom toho istého názorového a myšlienkového prúdu. Prezidentské voľby však predsa len ukázali viacero skutočností.

Hlbšia analýza výsledkov volieb ukazuje, že rozdelenie slovenskej spoločnosti nie je celkom také, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Spoločnosť je dnes rozdelená do piatich voličských segmentov. Na prvý pohľad sú viditeľné tri deliace línie: koalícia, opozícia a politická alternatíva alebo – inak povedané – antisystémové strany. Aj toto delenie je však povrchné. Opozícia sa delí na staré, vyhorené a v značnej miere skompromitované strany ako SaS, OľaNO a Sme rodina – Boris Kollár, prípadne dnes ešte mimoparlamentné KDH. Popri tomto bloku vychádzajú nové opozičné strany ako deriváty Hnutia za slušné Slovensko, teda koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu, rovnako ako čerstvo ohlásená strana Andreja Kisku. Ďalším segmentom je súčasná koalícia, predovšetkým SMER a SNS, čiastočne a len fakultatívne aj Most-Híd. No a nakoniec sú tu takzvané alternatívne, či dokonca antisystémové strany. Tie sa delia na dva tábory: Ľudová strana Naše Slovensko a potenciálna strana Štefana Harabina.

Čo z toho vyplýva? Aj keď výsledky prezidentských volieb na prvý pohľad vyzerajú ako K. O. pre národné a sociálne sily, nemusí to nakoniec dopadnúť tak, ako to dnes vyzerá. Aj preto sa z nich už dnes treba poučiť a prijať správnu stratégiu do volieb v marci 2020. Prvé kolo prezidentských volieb, ktoré je však pre parlamentné voľby kľúčové, ukázalo trochu iné rozdelenie spoločnosti: 40 percent voličov dokáže osloviť opozícia a nové strany, približne 20 až 27-percentnú podporu má SMER a SNS a približne 20 až 25 percent majú Ľudová strana Naše Slovensko a prípadná Harabinova strana, respektíve strana, v ktorej by sa angažoval Štefan Harabin.

Autor: Roman Michelko

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://bit.ly/kupit-online-zemavek-maj-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis