Čo nám povedali a čo nie (na príklade summitu G20)

Add Comment

Začiatkom septembra sa globálne politické špičky vrátili z dovoleniek späť na politickú scénu, aby potvrdili sebe i verejnosti, že ostávajú pevne v sedle a neupúšťajú od zámeru spravovať svet ako jednu veľkú korporáciu. Ukážku nekompromisného odhodlania pokračovať v globalizačnom sústreďovaní moci do rúk čoraz užšieho kruhu investorských skupín predviedli aj na tohtoročnom summite skupiny G20.

Najvyšší predstavitelia z 19 hospodársky najsilnejších krajín plus z Európskej únie sa zišli v čínskom meste Chang-čou, aby po dvoch dňoch zvestovali siedmim miliardám obyvateľov Modrej planéty, že skupina G20 má v úmysle stať sa hlavnou platformou na prehlbovanie koordinácie pri zdokonaľovaní správy sveta a jeho ekonomiky.

Záverečné komuniké summitu v Hangzhou (anglická transliterácia meste Chang-čou) prešpikovali frázami, ktoré povinne opakujú pri každej príležitosti a odovzdávajú tlačovým kanceláriám na distribúciu v masovokomunikačných prostriedkoch. Majú natrvalo vsiaknuť do povedomia občanov, preformátovať im myslene a zavádzať unifikovanú globalistickú terminológiu, ako aj propagovať mechanizmy jej priebežného upravovania do práve želateľnej podoby.

Aby si ich osvojil každý

Pozrime si výrazy z tohtoročnej záverečnej deklarácie, ktoré úslužne papagájujú na televíznych obrazovkách spravodajskí hlásatelia, moderátori, prizvaní odborníci a v konečnom dôsledku učitelia, študujúca mládež a odborná i laická verejnosť.

Najmódnejšia lexika súčasnej globalistickej dogmy je skoncentrovaná v bode č. 5. Na pohľad sú zrozumiteľné i cudzie slová, ktoré zdomácneli pri opisovaní svetovej ekonomiky 21. storočia v školách či médiách.
Má byť:
– inovatívna
– vzájomne prepojená
– inkluzívna
Má ohlasovať:
– novú éru
– (novú éru) globálneho rastu
– a udržateľného rozvoja
a to v intenciách štyroch rôznych plánov (agend), z ktorých najznámejšou má byť Agenda 2030 nadväzujúca na programový dokument OSN Agenda 21.

Všetky tieto agendy hlásajú zdanlivo ušľachtilý spoločný cieľ: uspokojovať nároky človeka v súlade s potrebami ochrany prírodných zdrojov. Rozumie sa postupne sprivatizovaných a hŕstkou najbohatších. Akékoľvek spochybnenie alebo odpor proti vysávaniu bohatstva národov pod rúškom rozvoja svetového obchodu, sa nálepkuje ako spiatočnícky protekcionizmus, proti ktorému sa vraj treba rázne postaviť. A summit sa aj postavil, súdiac podľa titulku v ČTK: „G20 slíbila podpořit růst a postavit se proti protekcionismu“.

Ako je možné, že prezidenti stojaci v obnovenej studenej vojne na opačnej strane barikád a riskujúci ozbrojený konflikt superveľmocí napríklad v sýrskom vzdušnom priestore alebo kvôli Ukrajine, si padali na summite G20 bezmála do náručia? Každý, kto nemá klapky na očiach, ľahko odpovie: pretože vystúpili na špičku mocenskej pyramídy v nimi spravovaných domovských krajinách i z toho dôvodu, že sú ochotní integrovať ich do regionálnych blokov a tie pospájať do globálneho celku. Počas tejto unifikačnej cesty môžu na seba i ceriť zuby, ak to pomôže spoločnému záujmu.

Strach pod maskami úsmevov

Tým sa dostávame k tomu, čo preberali na tohtoročnom summite bez toho, aby o tom podrobne informovali tlačové agentúry. Početné debaty prebiehali čiastočne alebo plne za zatvorenými dverami. Mocipánov znepokojuje rozsah poznaniachtivosti más a hĺbka už nadobudnutých vedomostí o skutočnom spravovaní a rozkrádaní sveta Dospievajú k nim vďaka alternatívnym informačným zdrojom, búrajúcim informačný monopol mediálnych kartelov.

„Lídri G20 volajú po scivilizovaní kapitalizmu“ prezradil v titulku britský denník finančného kapitálu The Financial Times. Prehlbujúca sa príjmová nerovnosť a neľudské následky tzv. štrukturálnych reforiem, po ktorých volá G20 a programovo predovšetkým Medzinárodný menový fond, zvyšujú pravdepodobnosť výbuchu sociálnych nepokojov aj v tzv. vyspelých západných demokraciách. Toto riziko zvyšujú v Európe neodhadnuteľné následky pustošivej invázie mimoeurópskych migrantov.

Neprekvapuje preto, že austrálsky ministerský predseda a niekdajší bankár u Golden Sachs Malcolm Turnbull nabádal v Chang-čou k scivilizovaniu kapitalizmu. Jeho debatní partneri – americký prezident Barak Obama, britská premiérka Theresa Mayová a ďalší – síce pripúšťali, že by bolo žiaduce nejako upokojiť rozhorčené masy, no ostalo iba v rovine rétoriky a frázovitých náznakov v komuniké. Napríklad o inkluzívnom rozvoji, z ktorého by mali úžitok všetky spoločenské vrstvy. Znie to pekne, no o inkluzívnosti sa hovorí už roky. Príjmová nerovnosť a okliešťovanie občianskych práv medzitým nerušene pokračujú.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis