Čoraz viac uznávaný a čoraz menej zaznávaný. 20 rokov éry Vladimíra Putina

Tagged With: , Add Comment

K záverečným momentom posledného dňa v roku patrí v ruských domácnostiach po tom, čo si všetci rozbalia darčeky a vyvrcholí celovečerné hodovanie, aj spoločné posedenie pred televíznou obrazovkou. Pár minút pred úderom polnoci vystúpi prezident so stručným a osobne ladeným prejavom, aby zbilancoval odchádzajúci rok, predniesol a zaželal spoluobčanom mnoho úspechov v novom roku.

 

Trpké reminiscencie …

 

Nebolo tomu inak ani pred dvadsiatimi rokmi, 31. decembra 1999. I vtedy sa tesne pred polnocou zjavila na televíznej obrazovke známa tvár prezidenta Borisa Jeľcina. Portál Kremľa archivuje videozáznam prejavu a transkript textu v ruštine i angličtine.

 


Jeľcinov televízny polnočný prejav 31 XII 1999 ohlasujúci odovzdanie moci premiérovi V. Putinovi

Zdroj: kremlin.ru

http://www.kremlin.ru/events/president/transcripts/24080

 

 

Milí priatelia, drahí milí moji! Dnes sa k vám naposledy obraciam s novoročným príhovorom. To ale nie je všetko. dnes sa k vám naposledy obraciam ako prezident Ruska. Urobil som rozhodnutie. Dlho a mučivo som nad ním premýšľal. Dnes, v posledný deň, storočia, čo práve končí, podávam demisiu.“ Miliónom Rusov, čo ho počúvali, padli sánky od prekvapenia. Na okamih dokonca podozrievali svojho opileckého prezidenta, že si len nedržal jazyk za zubami a vylial si ubolenú dušu, no nemyslel to vážne.

 


Zdroj: kremlin.ru

http://www.kremlin.ru/events/president/transcripts/24080

 

Akékoľvek pochybnosti vyvrátil o minútku neskôr oznámením, že podpísal výnos o odovzdaní prezidentských právomocí predsedovi vlády Vladimírovi Vladimírovičovi Putinovi. Na tomto zábere, jeho prejavu, ktorý dokumentuje i YouTube, vidno anglický preklad práve týchto slov.

 


YouTube

https://www.youtube.com/watch?v=ZVitEiKkRZ8

 

Keď Rusom svitlo, že práve počúvajú rozlúčkový prejav hlavy štátu, vrývalo sa im do pamäti každé ďalšie slovo, ktoré mu vychádzalo z úst a viseli mu očami na perách. Dočkali sa toho, čo nečakali: pokornej prosby: „Chcem vás poprosiť o odpustenie. Za to, že sa nám mnohé sny neuskutočnili. Aj to, čo sa nám zdalo jednoduché, sa ukázalo mučivo ťažkým. Prosím o odpustenie za to, že som nesplnil nádeje tých ľudí, ktorí verili, že jedným švihom jedným skokom sa dokážeme preniesť z pochmúrnej stagnujúcej totalitárnej minulosti do svetlej bohatej civilizovanej budúcnosti.

 

Takýmto priznaním zlyhania zabrnkal na citlivú strunu. Priznal pravdu i osobnú zodpovednosť za úpadok stopäťdesiat-miliónovej krajiny, ktorá sa potácala v aréne novodobých dejín ako nemohúca a zbytková troska donedávna ešte veľkého Sovietskeho zväzu. Na druhej strane Jeľcin nenašiel odvahu na to, aby pripustil, že osobne kryl tzv. divokú privatizáciu a neodpustiteľné vyrabovanie štátneho majetku úzkou vrstvou novozbohatlíckej oligarchie napojenej na nadnárodný kapitál. Desiatky miliónov ožobračených obyvateľov Ruskej federácie ostávali v onú noc rozpakoch nad bezradnosťou svojho prezidenta, ktorý ich sklamal, uvrhol do krajnej núdze a teraz rétoricky ronil ľútostivé slzy.

 

… a zvestovanie obratu, ktorý aj nastal

 

Po Jeľcinovej abdikačnej reči sa s novoročným prejavom prihovoril k rozčarovaným občanom nastupujúci úradujúci prezident Vladimír Putin. Webový portál Kremľa dokumentuje videozáznam i transkript v ruštine i angličtine. Pomerne neznámy Putin ubezpečil divákov, že v ich rozľahlej krajine nenastane nikde mocenské vákuum. Sľuby, ktoré dal, sa vzťahovali hlavne na ochranu občianskych slobôd a právneho štátu.

 


Zdroj kremlin.ru

http://www.kremlin.ru/events/president/transcripts/22280

 

Bola to téma, ktorá sa počas jeľcinovskej desaťročnej éry sprofanovala a zbedačených Rusov iba zbytočne popudzovala. Väčšina divákov pravdepodobne nevenovala pozornosť trom slovám z Putinovej televíznej reči, ktoré sa neskôr ukázali ako kľúčové, i keď v daný moment vyznievali trápne: „сильное независимое государство„, t.j. silný nezávislý štát. Povedal, že Rusko takým ostalo a zdvorilo pripisoval zásluhu za to Jeľcinovi. Nemohol to myslieť vážne, pretože Rusko bolo po finančnom krachu 1998 hospodárskou a politickou ruinou s paralyzovanými ozbrojenými silami, nakoľko vláde chýbali peniaze na platy a výstroj vojakov. Až z retrospektívy sa ukazuje, že V. Putin možno frázu o silnom nezávislom štáte použil ako skrytú výčitku svojmu predchodcovi za rozklad, no zároveň ju pojal ako záväzok daný národu, že obnoví silu a nezávislosť štátu.

 

Dnes, po dvoch dekádach, už ruská i svetová verejnosť rozpoznáva, že práve toto krédo bolo hnacím motorom počas celého vyše dvadsaťročného pôsobenia V. Putina na čele štátu. Bol dvakrát predsedom vlády (1999-2000 a 2008-2012) a je štvornásobným prezidentom (2000-2004, 2004-2008, 2012-2018 a 2018- ). V úrade najvyššieho ústavného činiteľa osobnostne dozrieval, dovzdelával sa v širokom spektre odvetví poznania, prehlboval si znalosti, rozširoval obzory a zdokonaľoval schopnosti potrebné na riadenie krajiny, ktorá stála pred dvadsiatimi rokmi pred rozpadom. Ruská federácia mala vtedy 89 federálnych subjektov (republík, oblastí, krajov, autonómnych okruhov, federálnych miest a autonómnych oblastí), ktoré zintenzívňovali počas jeľcinovskej éry tlak na decentralizáciu až do takej miery, že federácii hrozil rozpad. Udržanie jednoty štátu možno preto označiť pri bilancovaní dvoch dekád putinovskej éry za prvoradý úspech tohto novodobého gosudara. Treba dodať, že gosudara v klasickom ruskom ponímaní, t.j. ako dobrotivého a osvieteného vladára, ktorý sa sa snaží starať o národ s takou láskou ako otec o svoje deti.

 

Takéto tradičné ruské chápanie úlohy gosudara bolo spočiatku po nástupe V. Putina do prezidentského úradu mladej ruskej generácii cudzie. Písal sa rok 2000 a ochotne sa nechávala kultúrne i hodnotovo amerikanizovať. Putin zvolil správnu stratégiu nenaliehania na obrat v myslení mladých. Vedel, že bude len otázkou času, kým vytriezvejú z ilúzií o tzv. liberálnej demokracii pozorovaním, ako začína u seba doma, v tzv. vyspelých západných štátoch, predvádzať v každodennom živote dekadentné extrémnosti a sebadeštruktívne tendencie.

 

Chvályhodná bilancia dvadsaťročnej putinovskej éry spočíva preto i v tom, že prezidentovi sa podarilo zadržať postup dekadencie a degenerácie z transatlantického Západu do Ruska. Čo bude po jeho odchode z Kremľa v roku 2024, ostáva otvorenou otázkou, pretože plnohodnotnú náhradu za štátnika svetového kalibru, na akého sa V. Putin vypracoval, Rusko zatiaľ nemá.

 

Čo ale pred sebou má, sú necelé štyri roky do mája 2024, kedy bude musieť podľa ústavy Putina ktosi v Kremli vystriedať. Rusko by sa mohlo dovtedy etablovať ako jedna z nespochybniteľných mocností v rodiacom sa multipolárnom usporiadaní sveta. Čín viac bude Západ predlžovať či dokonca stupňovať studenú vojnu, tým viac a tým rýchlejšie sa bude môcť Rusko emancipovať a vymaňovať z práchnivejúceho jednopolárneho mocenského systému. Jeho sebazaslepenosť nadobudla také groteskné rozmery, že prehráva aj vojnu ideí, keďže sa vnútorne sám rozožiera.

 

Ruský prezident preto nepovažoval ani za potrebné, aby sa zaoberal vo svojom včerajšom novoročnom príhovore sebaničivosťou Západu, alebo Západom ako takým. Pred televíznych divákov vystúpil ako obvykle krátko pred polnocou. Tentokrát nie v dekorovanej sále, ale vonku, v ľahkom kabáte pod holým nebom, na terase s výhľadom na moskovské nezasnežené Červené námestie. Videozáznam s prepisom textu jeho prejavu poskytuje webový portál Kremľa i viaceré spravodajské stanice na YouTube. V. Putin sa prihovoril k občanom ako jeden z nich, bez štátnického pátosu a prázdnych fráz. Reč je krátka a vyzdvihuje nadčasové hodnoty slávenia Nového roku ako rodinného sviatku, napĺňaného dôverou, vrúcnosťou, súdržnosťou a organickým spojivom občana so štátom.

 

 

Putin počas svojho včerajšieho novoročného prejavu z terasy nad Červeným námestím

Zdroj: kremlin.ru

http://www.kremlin.ru/

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis