Tradičnou reakciou centrálnych bánk na zvyšovanie inflácie je rast úrokov o niekoľko bázických bodov, ktorých percento závisí nielen od jej výšky ale aj od tempa rastu. O tom, že väčšina svetových centrálnych bánk pokladali infláciu za dočasnú, ktorá časom pominie, nás presvedčili o nepripravenosti najvyšších orgánov centrálnych bánk reagovať a teda poznať príčiny rastu inflácie, keďže dovtedy bola nízka a darmo sa kvantitatívnym uvoľňovaním snažili s ňou pohnúť, nešlo. Terajší rast inflácie dáva centrálnym bankárom možnosť nám ukázať akými menovými nástrojmi by sa mohla znížiť, čo sa zatiaľ nedarí z viacerých vzájomne súvisiacich dôvodov. Vyššie úroky totiž znamenajú zdraženie tovarov a služieb s očakávaným poklesom dopytu, čo sa pokladá za jedno z menových opatrení centrálnej banky, ktoré však nie je účinné z jednoduchého dôvodu, ktorým je, že rast inflácie nespôsobuje dopyt spotrebiteľov ale rast cien energií bez ktorých sa nič nevyrobí ani sa neposkytne služba
Rozpočtové opatrenia únie vypnuté
So zvyšovaním úrokovej sadzby centrálnych bánk dochádza k oslabovaniu ekonomiky, na konci ktorej sa očakávaná budúcoročná recesia. O tom, že sa s ňou môžeme na začiatku budúceho roka stretnúť presvedčuje vyšší rast výnosov štátnych dlhopisov na kratšie obdobie ako na dlhšie, čo sa označuje ako inverzná výnosovú krivka. Keďže s vyššími úrokmi sa ekonomika viac zhoršuje, sa ekonómovia právom pýtajú, či centrálne banky so zvyšovaním úrokov to nepreháňajú? Nejde totiž len o domácnosti ktorých bežné nákupy stoja viac a preto pýtajú od zamestnávateľov vyššie mzdy bez rozdielu aká je ich produktivita práca, keďže klesá ich kúpyschopnosť, pritom klesajú aj ceny akcií a dlhopisov a zvyšujú sa ceny hypotekárnych úverov. Na infláciu má určite vplyv nahradenie lacných ruských komodít drahšími, čo najviac pocítili v Nemecku a najnovšie fiškálne opatrenia národných vláda, ktoré v záujme kompenzáciu vysokých cien energií ako aj miezd predovšetkým v štátnom a verejnom sektore zvyšujú zadlženosť verejných rozpočtov, čo sa už nepáči ani Národnej banky Slovenska. Nesystémový rodičovský bonus plošný rodinný balíček a už spomínané kompenzácie vysokých cien energii znižujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, čo je zvlášť nebezpečné pre malé ekonomiky, hospodársky závislé na zahraničných energetických zdrojoch, na exporte a domácej spotrebe, v ktorej každým rokom zvyšuje sa starnutie obyvateľstva. Nepatrí k ním aj slovenská ekonomika ?
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.