Dá sa nadviazať na slovanský spôsob spravovania spoločnosti?

Tagged With: , , , 1 Comment

Súčasný spôsob fungovania – alebo skôr nefungovania spoločnosti, k nám Slovanom importovali zo Západu, pričom nezodpovedá našej duši a nášmu tradičnému a prirodzenému spôsobu spravovania vecí verejných. Dá sa však v dnešnom upadajúcom svete žiť slovanským spôsobom života, alebo dokonca vytvoriť spoločnosť riadenú slovanskými princípmi?

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Naši predkovia vždy rozhodovali spoločne a jednomyseľne, nie hlasovaním. Ak niekto mal iný názor, musel priniesť nejaké argumenty a ostatných presvedčiť. Išlo teda o dosiahnutie konsenzu v spoločnej diskusii. Slovania sa spravovali sami. A riadili sa určitým prirodzeným poriadkom. Základ spoločnosti tvorila rodina, kde mal každý svoju funkciu a postavenie podľa toho, na čo sa najlepšie hodil. Muž bol hlavou rodiny, ale žena ho podporovala a on sa o ňu opieral. Rodiny potom vytvárali rody. Každá si riešila svoje záležitosti bývania, zabezpečenia stravy či výchovy detí. Na úrovni rodu sa rozhodovalo o závažnejších otázkach ako je spolupráca s inými rodmi, obrana pred nepriateľmi či zabezpečenie spoločných zásob na zimu. Keď sa rod rozrástol a územie, ktoré obýval, ho už nedokázalo uživiť, časť ľudí sa odštiepila a odsťahovala ďalej, založiť nový rod.

Rody sa neskôr spájali do občín, dŕžav a štátov. Na čele dŕžavy stál veľký kňaz (nešlo o duchovného vodcu, slovo kňaz sa pôvodne používalo vo význame knieža), ktorého vyberali ako najlepšieho spomedzi seba starešinovia v kruhu, nešlo teda o dedičný šľachtický titul. Zišli sa zástupcovia rodov a na osobe vodcu sa museli zhodnúť opäť jednomyseľne. V čase vojny preberal moc najvyšší veliteľ, vtedy nebol čas na riešenie konsenzu. Kňazov či iných vodcov nevolili na žiadne konkrétne obdobie, čo znamená, že nemali svoje postavenie nijako vopred garantované. Ak si niekto z nich neplnil funkciu alebo morálne pochybil, kedykoľvek sa mohol zísť kruh, ktorý ho zvolil, odvolať ho a zvoliť niekoho iného. Dedičné tituly prišli až s rozvojom feudalizmu. Každý člen spoločnosti mal svoje postavenie, nie však určené narodením do kasty, tak ako v starovekej Indii. Skôr dospelí sledovali od malička vývoj každého dieťaťa a viedli ho na základe talentov, ktoré prejavovalo, k určitému povolaniu.

Autor: Marián Benka

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...
One Response to "Dá sa nadviazať na slovanský spôsob spravovania spoločnosti?"
  1. Systém ktorý máme jednoznačne zlyháva. Problém nie je len to, že existuje preludnenie, na ktoré jednoduché systémy ako demokracia neboli pripravené, ale problém je hlavne ľahkosť manipulácie. Žiaľ, ľudia už sú príliš hlúpy a ovládnutý touto dobou na to, aby sa vedeli správať tak ako v minulosti. Bolo to pekne a výstižne napísané: „A riadili sa určitým prirodzeným poriadkom“ a práve toto je to čo ľudia dnes nedokážu.

Pridaj komentár

  & Časopis