Ďalší „zlosyn“ na scéne. Má talianske korene i meno. Bolsonaro

Tagged With: , , , , , , Add Comment

Do kampane šiel s volebným heslom, nad ktorým globalistom a panhumanistom vstávali vlasy na hlavách: „Brasil acima de tudo. Deus acima de todos„, voľne preložené z brazílskej portugalčiny „Brazília predovšetkým. Boh nad všetkými„. Ultraliberálym kruhom podvolené Portugalsko nemuselo ani vysielať poslov do Bruselu, aby žalovali na buričského prezidentského kandidáta svojej bývalej kolónie. Eurokomisariát ohmatával 63-ročného Jaira Bolsonara už dávnejšie vlastnými spravodajskými tykadlami a ostával z neho čoraz nervóznejší. „Nový Trump“, hundrali s neľúbosťou niektorí eurokrati. „Ďalší Talian“, vrčali iní, keď si z Wikipédie prečítali to, že Bolsonaro je ako Trump tretíkrát ženatý a má ako Trump celkove päť detí. A zároveň i to, že tento bývalý armádny kapitán (slúžil v rokoch 1971-1988) a dlhoročný poslanec je po oboch rodičoch talianskeho pôvodu. Takže Talian ako ten vyzývavý národovec a podpredseda vlády krajiny Apeninského polostrova Matteo Salvini.

Démonizovanie v plnej paráde

Keby len Talian, ale Severotalian s hnedými vlasmi a zelenosivými očami, čo má aj nemeckých predkov z Hamburgu. Keď 7. októbra v prvom kole brazílskych prezidentských volieb výrazne predbehol všetkých protikandidátov, spustili svetové médiá hlavného prúdu proti nemu kanonádu. So 46 percentami hlasov bol výrazným favoritom kandidátom aj pred druhým kolom. Dnes už vieme, že ho poslednú októbrovú nedeľu vyhral s 55 percentami odovzdaných hlasov za účasti takmer 79 percent oprávnených voličov.

Globálne masmediálne búšenie proti 63-ročnému Italobrazílčanovi nebolo pred nedeľňajším hlasovaním zamerané iba na brazílsku verejnosť, ale tiež na svetovú. Žair (to je slovenská fonetická transkripcia krstného mena Jair) ustál všetky údery proti svojej osobe počas predvolebného zápolenia na domácej pôde. Prežil aj pobodanie nožom rukou atentátnika 6. septembra.

Oveľa náročnejšia bude pre neho ako pre hlavu piatej najľudnatejšej krajiny planéty obrana jej záujmov na medzinárodnej aréne. Merané paritou kúpnej sily dosahuje HDP tohto juhoamerického obra ôsme miesto na svete a v nominálnom vyjadrení deviate. O blízke vzťahy s ňou sa uchádzajú všetky veľmoci a bude zaujímavé sledovať, či sa prezidentovi Spojených štátov podarí rozdrobiť zväzky Brazílie s členmi obchodného zoskupenia BRICS a menovite s Čínou a Ruskom.

Bolsonara často označujú – a on nenamieta – za juhoamerického, či tropického Trumpa. Má to byť hanlivá prezývka, prinajmenej v očiach verejnosti náchylnej dôverovať programovacej mašinérii bezbrehého multikulturalizmu. Za seriózneho sa pasujúci nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vyhodí vo svojom webovom vyhľadávači po zadaní mena Jair Bolsonaro články s hrôzostrašnými titulkami: Opakovane ho vykresľujú ako extrémistu a deň pred druhým volebným kolom v svojom článku odhalili, že „Rechtsextremer Bolsonaro hat italienische Wurzeln„, teda že pravicový extrémista má talianske korene.

Desivé titulky o Bolsonarovi na portále faz.net (Frankfurter Allgemeine Zeiting)
http://www.faz.net/suche/?query=Jair+Bolsonaro&resultsPerPage=20

Reportéri Vás v ňom zavedú do mestečka Anguillara Veneta ležiaceho neďaleko Benátok a predstavia niektorých vzdialených príbuzných. Severotalianskym rodákom (z Milána) je aj podpredseda talianskej vlády a vodca strany Liga Severu Matteo Salvini. Tento vlastenecky cítiaci a do značnej miery aj konajúci minister vnútra sa hrdo hlási, podobne ako Donald Trump a Jair Bolsonaro, k populizmu. Všetci traja však prízvukujú, že nie k tomu, ktorý nový brazílsky prezident odsudzuje ako ľavicový populizmus, čo sa snaží občanov jednou rukou kŕmiť sociálnymi dávkami a druhou napájať lektvarom ultraliberálneho multikulturalizmu.

Záber z kratučkej reportáže investigatívcov Frankfurter Allgemeine Zeitung pátrajúcich po severotalianskych príbuzných Jaira Bolsonara.
http://www.faz.net/aktuell/politik/rechtsextremer-bolsonaro-hat-italienische-wurzeln-15859593.html

Jeden druhému príkladom

Keď sa Jair Bolsonaro ujme 1. januára prezidentského úradu, rozšíri skupinu štátnikov, čo bránia klasickú demokraciu pred deformáciami jej ultraliberálnej kultúrno-civilizačnej odnože. Patria do nej už menovaní Donald Trump a Matteo Salvini. No predovšetkým maďarský ministerský predseda Viktor Orbán. Ďaleko od nej nestojí ani poľská politická reprezentácia a koketuje s ňou rakúsky kancelár Sebastian Kurz, pobádaný vicekancelárom z koaličnej partnerskej Strany Slobodných Heinz-Christianom Strachem. Rakúsky denník Die Presse práve oznámil, že alpská republika sa zrejme pridá k Maďarsku a USA a vystupuje z Globálneho kompaktu OSN o riadenej migrácii („Österreich steigt aus Migrationspakt der UNO aus“). Ministerská rada má prebrať príslušný návrh šéfky rezortu zahraničia Karin Kneisslovej v stredu.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis