Dánsko je vraj bezpečná krajina, no-go zóny a kriminalita migrantov sa nerátajú

Tagged With: , , , , , Add Comment

Minulý týždeň vydal austrálsky Institute for Economics & Peace (Inštitút pre ekonomiku a mier) výročnú správu Global Peace Index 2019. Tlačová agentúra TASR poslovenčila tento titul ako Svetový index mieru. Slovenskojazyčná Wikipédia ako Globálny mierový index.

Titulná strana Global Peace Index 2019
Zdroj: 
http://visionofhumanity.org/app/uploads/2019/06/GPI-2019-web003.pdf

Pre radosť sponzorov?

Na znení prekladu až tak nezáleží. Dôležitejší je obsah tejto 107-stranovej publikácie, dostupnej k stiahnutiu zo stránky s neodmysliteľným vizionársko-humanistickým názvom www.visionofhumanity.org. Poskytuje tým menej trpezlivým na stiahnutie prehľadnú veľkoplošnú infografiku s poradím a mapou sveta vo formáte .pdf.

Veľkoplošná infografika Global Peace Index 2019
http://visionofhumanity.org/app/uploads/2019/06/GPI-2019-A3-map-posterweb.pdf

Dozvedáme sa z nej, že svetovou jednotkou ostáva Island a dvojkou Nový Zéland. Marcové masakre v Christchurch a Cantenbury s 51 mŕtvymi a 49 zranenými zjavne neotriasli závideniahodným postavením tejto sympatickej a zatiaľ ešte stále prevažne anglosaskej krajiny. Nezmenené poradie si udržala Kanada (6:), Fínsko (14.), i Slovensko (23.). Tlačová kancelária TASR sa trápne sekla výrokom, že „Slovensko skončilo na 23. mieste, oproti minulému roku kleslo o jednu priečku.“ Ale o to teraz nejde.

Výrez z infografiky: Poradie 28 najúspešnejších krajín

Oveľa dôležitejšie je všimnúť si vysoké 4. miesto Dánska, ako malej škandinávskej krajiny zasiahnutej afro-ázijskou migračnou inváziou 2015-2019 a postihnutej zvýšenou mierou trestnej činnosti votrelcov. Umiestnenie až privysoké, keď vezmeme do úvahy nepopierateľnú skutočnosť, že v tamojších mestách rastú ako huby po daždi prisťahovalecké getá a tzv. no-go zóny. Sú to štvrte s takou rozdivočenou mierou kriminality, že prestala byť v plnej miere štatisticky zachytávaná, polícii oznamovaná a úradne evidovaná. V susednom Švédsku polícia v správe z 3. júna oficiálne eviduje šesťdesiat no-go zón, pre ktoré má nežné úradné pomenovanie utsatta områden (zraniteľné oblasti).

Mimoriadne postihnutá juhošvédska metropolitná oblasť Malmö tvorí s aglomeráciou dánskej metropoly Kodaň transnacionálnu metropolitnú dvojoblasť. Dve tretiny z tamojších štyroch miliónov obyvateľov žijú na dánskom brehu Sundského prielivu, ktorý prepája známy dlhokánsky Öresundský most.

Štatistici a po nich analytici spomínaného Inštitútu pre ekonomiku umiestnili Švédsko na hodnovernejšiu osemnástu priečku rebríčka. Životný štýl, životná úroveň a mentalita v oboch susedných štátoch sa líšia len minimálne. Aj v kvalite života a v existenčných podmienkach z hľadiska bezpečnosti priemerného občana sú pomery podobné. Prečo potom Dánsko figuruje tak nereálne vysoko?

Mohlo by to byť aj tým, že trestná činnosť afroázijských migrantov je v Dánsku informačne tabuizovaná viac než vo Švédsku? Hrajú v tom nejakú úlohu sponzori a partneri ctihodného výskumného inštitútu? Zaváži súborná hmotnosť a orientácia inštitúcií ako Aspen Institute, Center for Strategic and International Studies, International Peace Institute, Open Society Foundations, King’s College London, Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD), United Nations Development Programme (UNDP), UNICEF, NATO, World Bank Group?

Bez sprostredkovateľov

V takom prípade sa otvára miliónom zvedavých Európanov príležitosť využiť nastávajúce letné dovolenkové a prázdninové obdobie na podniknutie vlastných výskumných cestovateľských výprav za účelom nezaujatého mapovania terénu svojimi očami, fotoaparátmi a kamerami. Mnohí vysokoškoláci z Rakúska, Maďarska, Poľska, Talianska, ale aj z USA, Kanady a iných krajín si z toho zamýšľajú vytvoriť podkladový materiál pre diplomové práce na tému no-go zóny v mestách severnej a západnej Európy.

K úžitku padne iniciatíva všetkých tzv. bežných ľudí, radových občanov, čo nechcú byť informačne pasení ako ovce. Tí podnikavejší, novinársky skúsenejší a reportérsky odvážnejší si hľadajú sponzorov, aby spojili príjemné s užitočným a stlačili výdavky na minimum. Aj keby všetci neuspeli, zdieľané výsledky neorganizovaného reportážneho úsilia stoviek a tisícov amatérskych cestovateľov z viacerých krajín môžu byť ako súborné dielo natoľko presvedčivé, že zlomia náhubkovú uniformitu oficiálnej mienkotvornosti.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis