Dánsko sa zmenilo „za jednu generáciu“

Tagged With: , , , , , Add Comment

Koncom novembra 2018 sa Dánsko stalo stredobodom pozornosti mediálnych titulkov, keď dánska vláda oznámila plán vyslať niektorých žiadateľov o azyl na malý, neobývaný ostrov Lindholm. Medzinárodné pobúrenie sa zintenzívnilo po zistení, že ostrov v súčasnosti obýva výskumné centrum pre nákazlivé choroby zvierat, že trajekt, fungujúci len počas dňa, sa volá Vírus a pri ostrovnom azylovom centre bude neustála policajná prítomnosť.

Skupina žiadateľov o azyl, ktorí chceli žiť na Lindholme, pozostáva z rôznych druhov zločincov vrátane tých, ktorí majú byť vyhostení z Dánska, tých, ktorí sú považovaní za bezpečnostnú hrozbu pre Dánsko a takzvaných „zahraničných bojovníkov.“ Žiadatelia o azyl však nemôžu byť deportovaní do krajiny pôvodu preto, že tieto štáty nedodržiavajú dohovory o ľudských právach (ktoré Dánsko podpísalo a je povinné ich dodržiavať), ktoré zakazujú mučenie, tzv. neľudské zaobchádzanie a trest smrti, prípadne ich krajina pôvodu nechce vziať späť.

Ostrov podstúpi kompletnú rekonštrukciu, ktorá by mala trvať tri roky a stáť dánskych daňových poplatníkov približne 759 miliónov dánskych korún (102 miliónov eur). Kým sa rekonštrukcia dokončí, táto skupina žiadateľov o azyl zostane na súčasnom mieste, v azylovom centre Kærshovedgård, 6 km od mesta Bording. Z Kærshovedgårdu, bývalej väznice, bolo zriadené azylové centrum v roku 2016.

Za dva a pol roka polícia zaregistrovala 85 obvinení obyvateľov azylového centra z násilia, vyhrážania násilím, krádeží, vandalizmu a drogových zločinov. Vedúci miestneho supermarketu v Bordingu nazval prítomnosť centra „skutočným peklom na zemi.“ Zámer poslať kriminálnikov azylových centier na neobývaný ostrov Lindholm spôsobil veľkú úľavu pre Bording, na ktorý medzinárodná tlač však akosi zabudla. Je jasné, že práva občanov, ktorí dodržiavajú zákony a chcú žiť v pokoji, nie sú predmetom medzinárodného morálneho pobúrenia. Teraz sa však susedia Lindholmu z malého mestečka Kalvehave na pevnine obávajú, keďže zriadenie azylového centra na ostrovnom Lindholme považujú len za premiestnenie problému z jednej oblasti do druhej. Niektorí obyvatelia hovoria o umiestnení kamier, plotov, ostnatého drôtu alebo snahe získať zbrojný pas.

Príznačné. Medzinárodná tlač nepriniesla žiadnu odpoveď na legitímnu otázku, čo majú vlády robiť s tvrdošijnými žiadateľmi o azyl, ktorí predstavujú reálnu hrozbu pre okolie a boli odsúdení k deportácii, ale deportovaní byť nemôžu z dôvodu medzinárodných zmlúv o ľudských právach. Problém jednoznačne nie je len dánsky. Prakticky všetky európske krajiny podpísali internacionálne dohovory, ktoré im spôsobujú rovnakú dilemu.

Vyhliadky samovoľného pritiahnutia väčšieho počtu cudzincov, ktorí sa môžu prejaviť ako zločinci alebo bezpečnostné hrozby, neodradili dánskeho premiéra Larsa Løkke Rasmussena od podpisu Globálneho paktu OSN o migrácii v decembri 2018, napriekopozícii vo vlastných radoch. Dokonca sa tvrdilo, že ľudovú opozíciu proti dokumentu na internete vytvorili počítačové „roboty.“ Pravdepodobnejším dôvodom opozície voči dohode OSN je to, že viac Dánov prišlo na to, že migrácia v Dánsku vedie k mnohým vážnym problémom.

Jedným takýmto problémom je prítomnosť moslimských paralelných komunít v mestách a situácia, ktorú dánski filmári dokumentovali už v roku 2016 so záverom, že imámovia pracujú v prospech udržiavania paralelnej spoločnosti moslimov v Dánsku.

 Odvtedy sa veci nezlepšili. Vo februári 2018 dánska televízna stanica TV2 News navštívila Vollsmose, susedstvo tretieho najväčšieho mesta Odense, kde sú moslimské komunity v prevahe. Televízny štáb hovoril s mladými somálskymi ženami v kaviarni, kde sedia muži a ženy v oddelených priestoroch. 31-ročná Hibo Abdulahi, ktorá prišla do Dánska, keď mala desať rokov, hovorí: „Toto sú naše pravidlá. Áno, náš zákon. To je islamské právo, muži a ženy nesedia spolu.“ Na otázku reportéra, či môže sedieť v ženskej sekcii kaviarne, odpovedá: „Áno, môžeš, pretože si biely a pravdepodobne (o týchto pravidlách) nevieš.“ Hibo Abdulahi zjavne nepovažovala kaviareň za súčasť moslimskej paralelnej spoločnosti: „Kaviareň sa riadi dánskym zákonom… Toto je naša kultúra, ktorá nám trochu chýba. Čo je na tom zlé? Nerozumiem tomu, prečo by sme sa mali integrovať. Máme odhodiť našu kultúru a stať sa úplne dánskymi? Mám toho dosť. Som veľmi integrovaná, mám mnoho dánskych priateľov, je to v pohode, nechajte nám niečo pre seba.“

Ďalší spôsob, akým sa mení dánsky štát, je rastúci počet mešít. „Minaret je prvoradý a popredný symbol,“ podľa Tureckej kultúrnej asociácie, ktorá stojí za budovaním mešity v Aarhuse, druhom najväčšom meste Dánska. Minaret mešity, 24 metrov vysoká stavba, je viditeľný pre návštevníkov mesta už od diaľnice.

Turecko je mimoriadne aktívne pri svojej činnosti v Dánsku, zjavne ako súčasť plánu tureckého prezidenta Recep Tayyipa Erdogana na posilnenie islamu na Západe. Na konci roka 2017 bolo zo 170 mešít v Dánsku približne 30 tureckých. Ešte v roku 2006 bolo v celom Dánsku 115 mešít, čo je nárast takmer o 50% za necelých desať rokov.

Čerstvá vládna štúdia „Analýza potomkov prisťahovalcov z nezápadného prostredia“ ukazuje, že naďalej existujú obrovské problémy s asimiláciou imigrantov. Podľa štúdie, imigranti tretej generácie (teda deti tých, ktorí sa už narodili v Dánsku), stále nedosahujú lepšie školské výsledky ako ich rodičia, väčšina z nich nemá vyššie vzdelanie, ani si nenašli prácu. V januári 2018 bolo v Dánsku 24 200 imigrantov tretej generácie, z ktorých 92% má „nezápadné“ zázemie. Z nich bolo 41% tureckého a 21% pakistanského pôvodu.

Dnes je v Dánsku asi 500 000 migrantov a potomkov prisťahovalcov. Podľa dánskeho ministerstva financií to štátny rozpočet stojí ročne 33 miliárd dánskych korún (5 alebo 4,5 miliárd eur). Oficiálne údaje Štatistického úradu odhadujú, že v roku 2060 tu bude takmer 900 000 migrantov a ich potomkov. Dánsko má v súčasnosti celkovo 5,8 milióna obyvateľov. Ak pretrvá nedostatočná integrácia prvej generácie migrantov, Dánsko sa nevyhnutne stretne s významným spoločenským problémom, na ktorý (ako sa zdá) nikto nemá riešenie.

Posledný, kto by ho mal, je predseda vlády Lars Løkke Rasmussen. V novoročnom prejave povedal, že v Dánsku je „všetko v poriadku.“ Nezmienil štúdiu o potomkoch nezápadných imigrantov alebo fakt, že dánska vláda nemá náležité odpovede na mnohé otázky, ktoré sa týkajú existencie moslimských paralelných spoločností, hoci uviedol, že „moslimské paralelné spoločnosti predstavujú problém a migranti sa musia naučiť sekulárnym hodnotám namiesto náboženských.“ Len nepovedal, ako to všetko plánuje riešiť. „Keď som bol na strednej škole,“ povedal, „v Dánsku bolo okolo 50 tisíc ľudí nezápadného pôvodu. Dnes je to takmer pol milióna. Za jednu generáciu sa naša krajina zmenila.“ Ale krajina sa nezmenila len tak. Dánski politici a ich kroky ju zmenili.

Rasmussen spomenul aj nedávne brutálne znásilnenie a odrezanie hlavy dvoch mladých škandinávskych dievčat, turistiek v Maroku, teroristami z Islamského štátu: „Všetci reagujeme s odporom a smútkom. Ale tiež musíme reagovať hájením toho, v čo veríme. Slobody a rovnosti ľudí. Musíme bojovať za naše hodnoty… Nestačí mať tvrdé opatrenia, políciu a hraničnú kontrolu. Vyžaduje to úzku európsku spoluprácu, rozvojovú pomoc, diplomaciu a zvýšené investície do obrany. Musíme stáť za našou slobodnou spoločnosťou.“

 V Dánoch sa začína prebúdzať pocit, že ich premiér, ktorý sa nedávno pripojil ku Globálnemu paktu OSN o migrácii a povzbudzuje ešte k väčšej migrácii, nie je príliš úprimný.

Preložené z: Denmark: „In One Generation, Our Country Has Changed“; autor: Judith Bergman; Gatestone Institute (International Policy Council), 16.1.2019

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

  & Časopis