Davos 2019: Globalizačný bulldozer zaškrípal, no nespomaľuje

Tagged With: , , , , Add Comment

V idylickom zasneženom švajčiarskom horskom mestečku Davose sa v predposledný januárový týždeň konalo výročné zasadanie Svetového ekonomického fóra. Ani na tohtoročnom nechýbal jeho dnes už 80-ročný zakladateľ profesor Klaus Schwab, aby vystúpil s úvodným prejavom na hlavnú tému celého podujatia: Globalizácia 4.0: Tvarovanie globálnej architektúry vo veku štvrtej priemyselnej revolúcie.
Tému štvrtej priemyselnej revolúcie si smotánka z celosvetových politických, podnikateľských, investičných, priemyselných, akademických a mediálnych kruhov nastolila ako hlavnú pred troma rokmi. Nie náhodou si ju vzápätí zaraďovali do svojich hospodárskych doktrín rozvojových stratégií prakticky všetky vlády národných štátov a medzištátnych obchodno-ekonomických zoskupení.
Zrekapitulujme si stručne štyri etapy priemyselnej revolúcie:
Prvá priemyselná revolúcia za odvíjala od prvej industrializačnej vlny v 18. storočí so zavádzaním strojov na parný pohon v priemysle, doprave a poľnohospodárstve.
Druhá revolúcia zahŕňala od konca 19. storočia obdobie elektrizácie a motorizácie.
Tretiu by sme mohli nazvať digitalizačnou vďaka prechodu z analógových a elektromechanických na digitálne technológie od druhej polovice minulého storočia.
Štvrtá nastúpila začiatkom tejto dekády charakterizovanej prepájaním všetkých zložiek výroby, dopravy a iných prvkov hospodárskeho diania pod správu kybernetických komplexov. Výpočtové a spracovateľské kybernetické komplexy spočiatku plne kontroluje človek, no vďaka výkonnosti strojového učenia a umelej inteligencie postupne získavajú autonómne rozhodovacie práva. Čím viac sa učia, zdokonaľujú a vylepšujú, tým spoľahlivejšie dopĺňajú, nahrádzajú, až napokon v jednotlivých funkciách prekonávajú človeka. Z asistovania prechádzajú po etapách do plného riadenia. Davoské globalizačné oslavné karnevaly do nebies vychvaľujú automatizáciu a robotizáciu vo výrobe, doprave a v službách. Hoci tak civilizácia tretieho tisícročia dostáva na pohľad páčivú tvár, mnohí v nej vidia virtuálnu masku, ktorá prekrýva, ale i nahrádza pravú a nefalšovanú skutočnosť.
Efektivita hospodárskych činností riadených umelou inteligenciou výrazne stúpa a s ňou i zisky veľkého kapitálu. Ten sa na svetových fórach, akým je to davoské, pokúša hľadať východiská z dilemy, ako naložiť s nadbytočnými pracovnými silami. Rádovo v desiatkach percent, čo v globálnych rozmeroch a v horizonte nastávajúcich dvoch-troch dekád predstavuje miliardy ľudských bytostí. Dilema, o akej majetní a vplyvní debatujú aj v Davose, samozrejme, za zatvorenými dverami, spočíva v otázke, ako pripravovať svetovú verejnosť na dramatické následky technologického pokroku štvrtej priemyselnej revolúcie na spoločenské a politické pomery vo svete. Dirigenti mediálneho a politického marketingu si – ako obvykle – v Davose ujasňovali, aká bude tohtoročná základná ideová línia propagandy a osvety na upokojovanie más. Kým nevypukne svetová vojna a nezačnú mrieť po miliónoch, ostáva v platnosti mäkká ružovkastá manipulačná línia o inteligentom nesebeckom využívaní výdobytkov štvrtej priemyselnej revolúcie pre blaho všetkých zložiek tak­zvaného svetového spoločenstva. Popri tom sa pracujúcim, ktorých automatizácia a robotizácia pripravuje o zdroje obživy, vštepuje prekrútená logika príčiny a následkov, aby kládli vinu za svoje zbedačenie sami sebe, a nie oligokracii.
Korporátni magnáti neskrývali v Davose sklamanie z vrcholných politických reprezentácií v USA a viacerých európskych krajinách, že nedokážu zaktraktívniť globalizáciu. Zlyhávajú v rolách iluzionistov, pretože im dochádza zásoba trikov na odvádzanie pozornosti od demontáže sociálnych pilierov blahobytnej spoločnosti. Sťažnosti, ktoré odznievajú na neutíchajúcich protestných akciách Hnutia žltých viest vo Francúzsku, sa vymykajú kontrole bábkovodičov. Demonštranti vyvracajú dogmy o prospešnosti a nezvrátiteľnosti európskych hospodársko-politických a transatlantických vojensko-bezpečnostných integračných procesov, čo znepokojuje starosvetskú vrstvu kapitálových skupín, ktoré investujú do reálnej ekonomiky. Samoľúby prezident piatej republiky Emmanuel Macron, ktorého finančné kartely poverili úlohou urýchliť dereguláciu, likvidovať sociálne vymožeností pracujúcich, odstaviť štát od aktívnej účasti v ekonomike a rozpredávať štátny majetku za babku, narazil na mohutný odpor dosiaľ majoritnej strednej vrstvy. Tak prudko ju zbedačujú, a zároveň tak priehľadne ohlupujú, že sa v nej prebúdza pud sebazáchovy a búri sa. Zahanbený Macron odriekol účasť na davoských exhibíciách, kde sa vlani predvádzal ako svetový štátnik, svoje velikášske úvodné vystúpenie začal zvolaním: „Francúzsko je späť v jadre Európy,“ a podľa portálu france24.com „ako bývalý rothschildovský investičný bankár“ predstavil „víziu nového sociálneho paktu globalizácie“. Tú však jeho rozhnevaní spoluobčania pociťujú ako hyperglobalizáciu, prehlbujúcu nerovnosť občanov v krajine, ktorá sa neprestáva hlásiť k heslu liberté, égalité, fraternité (sloboda, rovnosť, bratstvo) z dôb Francúzskej revolúcie.


Autor: Patrik Sloboda
Mesačník Zem a vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-marec-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis