Zmenili niekedy niečo voľby? Nie za života zúčastnených. Raz už však samoorganizácia ľudí v ďalekej krajine vyniesla na vrchol človeka, ktorý to s reformami myslel skutočne vážne. Stále to nefungovalo: dnes pred 50 rokmi niekto zatiahol záchrannú brzdu.
Jedna vec vopred: Nehovoríme o ideáli vlády ľudí, ktorí si vládnu sami prostredníctvom referend alebo volených zástupcov. Hovoríme o realite politického systému v kapitalizme, kde chudobný človek nemá rovnakú váhu ako superboháč.
Superboháč si za svoje stovky miliárd eur či dolárov dokáže kúpiť tlač a médiá, politických technológov a politikov, ktorí ľuďom vymývajú mozgy a ženú ich želaným smerom stále novými nápadmi. Bežní občania sú obmedzení na hlasovanie raz za štyri alebo päť rokov, pričom si vyberajú z veľmi obmedzeného okruhu na základe zmanipulovaných informácií. Bez ohľadu na to, koho a čo budú voliť, kurz budú určovať tí superbohatí.
Presne to momentálne zažívajú milióny Ukrajincov, ktorí pred štyrmi rokmi odhlasovali EÚ a NATO, rusofóbiu, nacionalizmus a vojnu, a dostali to, čo dostali.
Pripomeňme si: od mája 2014 do mája 2019 bol prezidentom Ukrajiny Petro Porošenko. Bol zvolený v nie práve slobodných voľbách s prísľubom mieru, no hneď po nástupe do funkcie eskaloval vojnu na Donbase, následne sabotoval Minské dohody a ku koncu svojho funkčného obdobia začal vyháňať Rusov zo škôl a verejného života. Koniec koncov, držal krajinu pevne na západnom kurze, podpísal asociačnú dohodu s EÚ a dokonca zabezpečil Ukrajincom vízovú slobodu. Ak by bežní Ukrajinci chceli vstúpiť do EÚ a NATO tak, ako to naznačuje západná propaganda, museli by Porošenka znovu zvoliť na druhé funkčné obdobie.
Ale Porošenko bol vo voľbách v roku 2019 jasne odmietnutý. V druhom kole 73 percent ukrajinských voličov odvolilo a vybralo si skôr Zelenského ako Porošenka. Vybrali si rusky hovoriaceho Žida s obchodnými záujmami v Rusku, ktorého vysielanie bolo predtým len v ruštine a ktorý počas predvolebnej kampane sľúbil, že bude v záujme mieru vyjednávať so samotným diablom.
Ako inak možno toto jednoznačné hlasovanie chápať ako odhlasovanie konca prozápadného, protiruského nacionalizmu a predovšetkým mandát na ukončenie vojny v Donbase a konfrontácie s Ruskom?
Zelenskyj však nesplnil ani jeden zo sľubov, práve naopak: zintenzívnil nacionalistický kurz svojho predchodcu, ešte viac zintenzívnil vojnu proti Donbasu, sabotoval plnenie minských dohôd a postupne zakázal všetky opozičné médiá a opozičné strany antimajdanského spektra. Zákony proti ruskému jazyku prijaté za Porošenka zostali nedotknuté, ruské školy zostali zakázané a represie voči rusky hovoriacim sa zintenzívnili.
Namiesto sľúbeného mierového kurzu vpustil Zelenskyj NATO do krajiny, masívne prezbrojil a dokonca pohrozil Rusku jadrovými zbraňami. Vo februári 2022 Moskva zareagovala a krv každého zabitého Ukrajinca od tej doby je na rukách Zelenského.
Ako sa mohlo stať, že voliči dostali presný opak toho, čo volili?
Nuž, ukrajinský príklad je len najnovším, no zďaleka nie jediným dôkazom toho, že demokracia v kapitalistických podmienkach nefunguje. Existuje nespočetné množstvo propagandistických a politických technologických nástrojov, pomocou ktorých skutoční vládcovia – na Ukrajine, ako aj inde oligarchovia – ovládajú myslenie a volebné správanie voličov a neustále sa vymýšľa nové. Vždy je možné obdarovať ľudí krásne oblečenými hercami, ktorí sa s nimi pred voľbami rozprávajú. Po voľbách sa však títo demagógovia neodchýlia ani o jeden stupeň od kurzu, ktorý predurčili tí, ktorí za nimi stoja.
Dalo by sa to nazvať pseudodemokraciou, ale v skutočnosti je to šikovne maskovaná diktatúra. Maskovanie je potrebné, aby odpor nebol príliš veľký. Priame násilie si vyžaduje viac úsilia ako podvod – podvodník má ľahší život ako lupič alebo rukojemník.
Len musí ďalej podvádzať. Výpočet skutočných vládcov je taký, že masy ľudí z nás, znova a znova prepadnú ich politickým technologickým trikom a že budeme naďalej voliť každého Zelenského, ktorého pred nás postavia.
Ale čo ak sa jedného dňa niečo pokazí? Čo ak ľudia spoznajú svojho skutočného nepriateľa, vypnú televíziu, zorganizujú sa a vyvedú na vrchol svojich skutočných predstaviteľov? Alebo keď sa starostlivo vybraní herci vzbúria a cítia väčšiu zodpovednosť voči príbehu ako voči svojim strojcom?
Aj na to má oligarchia odpoveď: keď sa do toho niekto naozaj pustí, predstavenie pseudodemokracie bude okamžite odvolané a publikum bude vyháňané zo sály so zbraňami.
Ako v Čile pred 50 rokmi.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Anton Gentzen – Demokratie: Wenn der Betrug nicht zieht, kommt der Putsch, RT.de, 11.09.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.