Desatoro skeptika voči očkovaniu

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračné foto: Archív

Podľa odborníkov máme vďaka očkovaniu v rukách možnosť ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu. Oháňajú sa pojmom kolektívna imunita, čo je však len hypotéza, ktorá vznikla na základe pozorovania imunity vznikajúcej po prekonaní prirodzeného ochorenia, a optimisticky ju vztiahli aj na očkovanie. Obvykle sa očkuje bez ohľadu na skutočný zdravotný stav očkovaného, čo však môže mať v krajnom prípade až tragické následky. Pod rúškom ochrany najslabších sa tak oslabujú celé pokolenia detí.

V médiách nám neustále podsúvajú jednostranne len prospešnosť očkovania. Skutočnosť je však oveľa farebnejšia. Na základnú orientáciu v téme očkovania ponúkame toto desatoro na vyváženie účelovej mainstreamovej propagandy. Nemusíte ho nekriticky prijať, ale môže vám poslúžiť ako podnet na ďalšie skúmanie tejto témy. Ak zvažujete očkovanie, odporúčame prinajmenšom prečítať si príbalový leták. Ten vám je očkujúci lekár povinný poskytnúť pred očkovaním a bez vyzvania.

1. Zodpovednosť za zdravie dospelého nesie on sám, za zdravie dieťaťa jeho mama a otec – nie štát, nie lekár. Táto zodpovednosť je vyjadrená informovaným súhlasom. Nie je to len papier. Zákonný zástupca dieťaťa preberá všetku zodpovednosť za lekárske úkony na seba. Podľa Dohovoru Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne má každý jedinec právo neposkytnúť informovaný súhlas s lekárskym úkonom, takže aj s podaním očkovacej látky.

2. Pri rozhodovaní o spôsobe liečby podľa medicíny založenej na dôkazoch (Evidence Based Medicine) lekár okrem iného zohľadňuje aj preferencie, potreby a priania pacienta. Zodpovednosťou lekára je zrozumiteľne poskytnúť všetky informácie, ktoré sú mu dostupné, a pacient/rodič má právo vyhľadať ďalšie informácie z akýchkoľvek iných zdrojov (špecialisti, knihy, štúdie, príbalové letáky…). Vo všeobecnosti nik nemá väčší záujem o skutočné dobro dieťaťa ako jeho rodičia, nik nie je v starostlivosti oň obetavejší. Každý človek je omylný a týka sa to ako pacienta/rodiča, tak i lekára. V prípade zlého rozhodnutia nik nebude pociťovať väčšiu bolesť ako pacient/rodičia.

3. Nejestvujú kvalitné štúdie o bezpečnosti ani o účinnosti vakcín. V súčasných štúdiách nie sú v porovnávacej skupine neočkované deti, tzn. placebo nie je skutočné placebo (neúčinná a neškodná látka), ale použije sa buď iná vakcína, alebo vakcínová zmes bez antigénu. Neukáže sa tak rozdiel v bezprostredných nežiaducich účinkoch (zástava dýchania, meningitída, ochorenia zapríčinené prídavnými látkami…). Nežiaduce účinky v klinických skúškach vakcín sa nesledujú dlhodobo, ale obvykle nie viac než 14 dní, niektoré vakcíny len štyri dni, preto sa neskorší výskyt nežiaducich účinkov nedáva do spojitosti s očkovaním (autoimunitné, neurologické, reumatické, srdcovo-cievne ochorenia…). Taktiež sa (ne)bezpečnosť očkovania netestuje na ľuďoch všetkých cieľových skupín, ale (až na zriedkavé výnimky) len na zdravých jedincoch. Očkujú sa však potom všetci, vrátane ľudí s rôznymi alergiami či inými chronickými chorobami, na ktorých očkovanie nebolo testované. Vakcíny sú tu len pár desiatok rokov a ešte len začíname tušiť, akým spôsobom ovplyvnia náš život a budúce pokolenia. Nie je správne zaviesť celoplošne úkon s významnými dopadmi, o ktorom vieme tak málo.

Autor: Marián Fillo a kolektív autorov

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

One Response

Pridaj komentár