Litovský denník Delfi vo svojom článku „Desivá stránka karantény: deti prosia o pomoc, zvýšil sa počet vrážd“ uvádza, že karanténa sa pre mnohých obyvateľov Litvy stala skutočnou skúškou. „Pre niektoré rodiny to bolo veľmi ťažké obdobie ale zvlášť neznesiteľným to bolo pre malé deti, ktoré takmer dennodenne videli rodičov, ktorí sa hádali a bili,“ prízvukuje litovský denník v úvode článku.
V relácii „Deň s Delfi“, ktorú zorganizovala redakcia denníka o problémoch a hrôzach karantény pre novinárov sa rozprávali litovskí odborníci. Napríklad, zástupca polície Ramunas Matonis podotkol, že počas karantény bolo evidovaných viac vrážd a lúpeží, ako pred pandémiou koronavírusu.
„Ak si vezmeme štatistiky zločinov tohto obdobia, počet vrážd sa zvýšil o 48% a lúpeží o 10%. Okrem toho bolo zaevidovaných veľa opitých vodičov za volantom (v ťažkom stave opitosti – vyše 1,5 promile), o 15% viac prípadov nepatrného poškodenia zdravia a o 17% viac teroru voči iným ľuďom. Iných zločinov bolo zaregistrovaných menej,“ cituje Ramunasa Matonisa denník Delfi.
Odborník podotkol, že takmer všetky vraždy boli spáchané v spoločnosti príbuzných a priateľov. Všetky ostatné všedné zločiny sa často páchali opitými ľuďmi počas hádok. Tiež poznamenal, že ľudia sa príliš neponáhľajú, aby zaplatili pokuty, ktoré dostali počas karantény. Spresnil, že od 3. apríla za porušenie pravidiel karantény bolo vystavených 3100 pokút, ale zaplatila ich len tretina.
Riaditeľka Štátnej služby ochrany detí a adopcie Ilma Skuodeneová pre Delfi uviedla, že sa približne 90% správ týka násilia v okruhu rodiny a priateľov. Ľudia sa hádali, nadávali, rozbíjali riad. Skuodeneová podotkla, že práve deti boli tou najviac poškodenou stranou a to aj v prípade, keď agresia nebola priamo namierená na nich. Deti sa tiež sťažovali, že nemajú možnosť sa stretnúť s jedným z rodičov. Riaditeľka Štátnej služby ochrany detí a adopcie podčiarkla, že v tejto situácii sú ozvlášť zraniteľné dojčatá, pretože si vyžadujú špeciálnu starostlivosť ale v období karantény a hádok rodičov túto starostlivosť často nedostávali a prirodzene sa nedokázali ani sťažovať.
„Niekoľkonásobne sa zvýšil počet telefonátov od samotných detí, ktoré oznámili porušenie svojich práv, volali aj príbuzní, sťažovali sa na porušenie práv detí. Podľa štatistík boli počas konfliktov najviac poškodení chlapci v kritickom veku do 10 rokov a v mladistvom veku. Dievčatá častejšie čelili sexuálnemu násiliu,“ citoval litovský denník Delfi riaditeľku Štátnej služby chránených teritórií a adopcie Ilmu Skuodeneovú.
Zdroj: Ужасная сторона карантина: дети просят о помощи, увеличилось количество убийств, Delfi, 19.6.2020
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.