Na základe novely ústavy prijala Národná rada SR 5. 4. uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií a milosti pre Michala Kováča ml. Na druhý deň (6. 4.) vyšlo uznesenie v Zbierke zákonov, a nadobudlo tým účinnosť. Ako však bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo pre TASR poznamenal, jeho akceptovanie by nebolo v súlade so základnými princípmi fungovania demokratického právneho štátu, najmä so zákazom retroaktivity v trestnom práve. Jeho neakceptovanie by bolo zároveň v rozpore s platným ústavným zákonom a uznesením parlamentu.
Nezanedbateľná časť odborníkov na ústavné právo upozorňuje, že zavádzať doň kvôli jednému-dvom trestným činom retroaktivitu znamená destabilizovať právne prostredie štátu prostredníctvom účelového precedensu, podsunutého na politickú objednávku. Neprijateľnosť takéhoto kroku spočíva nielen v jeho samotnej protiústavnosti, ale (čo je azda ešte horšie) v hrozbe opakovaného zneužitia tohto či iných inštitútov garantujúcich právo a spravodlivosť. Schválené ústavné zmeny sú „protiústavnou svojvôľou, lebo právne neprípustne zasahujú do kompetencií iných orgánov, čím došlo k porušeniu princípu deľby moci,“ uviedol vo svojom stanovisku Lexov advokát Ľubomír Hlbočan.
Načasovanie kauzy po smrti exprezidenta
Domáce médiá by asi prišli o svoju licenciu, keby sa téme venovali komplexne, nestranne, bez propagandistickej nadpráce. Spravodajský stereotyp namiesto toho narába už viac ako dve desaťročia s glorifikáciou zosnulého prezidenta ako hrdinu „protimečiarovského zápasu“. Nikto nie je povolaný, aby nad sporom medzi Michalom Kováčom a Vladimírom Mečiarom, ktorý mal nielen rýdzo štátnický či politický, ale rovnako súkromný rozmer, vynášal rozsudok. „Ak niekto volá po zrušení Mečiarových amnestií, mal by jedným dychom trvať aj na zrušení tej ‚otcovskej‘, ktorá je hanebným precedensom rodinkárstva vo veľmi krátkej tradícii nášho prezidentského úradu,“ uzatvára vo svojej knihe Mafiáni I.: Sýkorovci – sýkorky jej autor Gustáv Murín.
Stereotypný mainstreamový konštrukt operuje pri únose prezidentovho syna s pojmami ako „odsúdeniahodný akt štátneho terorizmu“ či „amorálne amnestie“. Nad faktom, že k nemu nedošlo bez príčiny, sa už odmieta zamyslieť. Za povšimnutie stojí tiež zámerné načasovanie témy na obdobie po smrti exprezidenta Kováča. Zdanlivo to vyzerá ako spontánne vzplanutie rozhorčenia z nespravodlivosti, ktoré sa zhmotnilo v politických figúrkach zoskupených okolo Jána Budaja a ktorému praje aj historicky unikátna, dlhé roky nemysliteľná koalično-opozičná zhoda. Zákulisie tejto maškarády však so vznešeným výzvami k „očiste spoločnosti“ nemá nič spoločné. Až teraz sa začínajú vynárať dohady, či jej režiséri nečakali na exprezidentov odchod preto, aby už nikto nikdy nemohol vzniesť proti nemu obvinenie pre podozrenia zo zneužitia právomoci ústavného činiteľa.
Koniec koncov prirovnávať charakter alebo rozsah trestného činu spáchaného v roku 1995 na Slovensku k zločinom proti vlastným a najmä cudzím štátnym príslušníkom, ktoré vo svojich rozporuplných dejinách spáchali najvplyvnejšie tajné služby sveta (CIA, Mosad, KGB) by bolo akiste neadekvátne. V mnohých prípadoch išlo o mimoriadne závažné zločiny proti ľudskosti, štátne prevraty, ba dokonca o vojnové zločiny. A propos, neboli rovnakým zneužitím tohto inštitútu amnestie Václava Havla z roku 1990, udelené už raz odsúdeným delikventom, ktoré si vyžiadali omnoho viac morálnych škôd a obetí na ľudských životoch, ako tomu bolo v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny?
Totožný cieľ v historicky „apgrejtovaných“ podmienkach
Zloženie kaucie, milosť otca-prezidenta, diplomatický pas. K trom najviac spomínaným dôvodom nestíhania Kováča juniora nemeckou prokuratúrou treba vziať do úvahy ďalší – obchádzaný, zamlčiavaný, no nemenej dôležitý: medzinárodnopolitický rozmer kauzy a evidentná snaha domácich i zahraničných štruktúr (čomu nezabránila ani Mečiarova prestíž v Bavorsku) o diskvalifikáciu mladej SR – nechceného nováčika medzi subjektmi medzinárodného práva, na ktorého existencii nemali od samého začiatku záujem.
Zložiť puzzle, ktoré navzájom väčšinou nezapadajú ako zapadajú, do celostného obrazu kováčovsko-mečiarovského sporu nemusí byť jednoduché. S ohľadom na historický fakt, že išlo o dvoch kľúčových zakladateľov samostatného štátu, si však treba dnes, po 23 rokoch, položiť otázku, či a prečo sa mu nedalo vyhnúť a či práve o to – postaviť ich proti sebe – nemalo niekomu „tretiemu“ ísť. Ich spoločný postup by zámer vohnať Slovensko do nestability a do medzinárodnopolitickej izolácie bol minimálne sťažený. Môžeme iba s poľutovaním skonštatovať, že ani jeden, ani druhý nenašli v sebe toľko politického i ľudského nadhľadu, aby takýto scenár včas identifikovali a prekazili. Namiesto toho zvíťazila u obidvoch samoľúbosť a pýcha.
Zamyslenie v hlbších, ako aj v širších súvislostiach privádza k otázke, či súčasným silám nejde o to isté, samozrejme, v „apgrejtovaných“ historických podmienkach daných 24-ročnou existenciou samostatného štátu. Aké sú teda pravé dôvody rozruchu okolo tzv. Mečiarových amnestií? Popri politických treba vnímať aj možný finálny cieľ deštrukcie ústavného práva – deštrukciu Slovenska, ktoré navzdory opačným prognózam svoju životaschopnosť doteraz obhájilo. Uspokojenie z vendety by sa pre jeho odporcov stalo príjemným bonusom navyše.
Garantom spoločenskej očisty hologram pravdy
Proces rušenia tzv. Mečiarových amnestií je názornou ukážkou fungovania posúvajúceho sa Overtonovho okna, o ktorom sme písali v marcovom čísle Zem&Vek. Aj v tomto prípade sa technológia postupu pozoruhodne prekrýva s tou, ktorú sme demonštrovali na príkladoch legalizácie kanibalizmu, nastoľovania homofašistickej diktatúry či pokusu nanútiť Európe masovým vpádom migrantov zmenu jej etnického zloženia. Detabuizácia kontroverznej témy, jej uvedenie do obehu a zbúranie jednoznačnosti problému, typické pre prvú fázu, pokračuje v ďalšej – za koordinovaného mediálneho tlaku – jej presunom z oblasti nemysliteľného a nežiaduceho do oblasti mysliteľného, žiaduceho, ba nevyhnutného.
Aktéri tohto rozvratu sa dožadujú morálnej očisty slovenského verejného, politického a spoločenského života. Ťažko si však predstaviť, že by zárukou takejto očisty mali byť revanšizmus a šírenie iracionálneho zla v podobe ustavičnej démonizácie jedného človeka – v danom prípade zakladateľa samostatného Slovenska. Korektnejšie by bolo zmieniť sa najprv o svojich vlastných chybách, omyloch či zlyhaniach v exponovaných 90. rokoch a zdôvodniť, prečo boli tak tvrdošijne proti jeho vzniku a aké majú vôbec morálne právo rozprávať o charaktere štátu, ktorý nielenže odmietali, ale podnikali doma i v zahraničí všetko možné na jeho diskreditáciu.
Negatívne emócie sformovali v spoločenskom vedomí hologram pravdy – ako keby mal byť únos Michala Kováča ml. (1995) jediným nepotrestaným zločinom v porevolučných dejinách SR. Povedať „úplnú pravdu o dobe, keď bol Kováč hlavou štátu“, ako to na exprezidentovom pohrebe proklamoval historik a jeho nevlastný brat Dušan Kováč, však história už nedokáže. Ako ukazujú aj ďalšie, oveľa závažnejšie prípady, nie všetkému je súdené, aby vystúpilo z hmly a opustilo kolónku „neobjasnené“. Pokiaľ sa časť Slovákov odmieta s týmto faktom aj po 22 rokoch stotožniť, potom táto krajina uviazla v trvalom karmickom bloku, z ktorého sa tak skoro nevyslobodí.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.