V roku 2012 vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán, ktorého úlohou je monitorovať a hodnotiť spravovanie našich verejných financií v súlade so schváleným ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý v roku 2011. V augustovom hodnotení stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií vyplýva, že v roku 2024 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni do 5,6 percenta HDP, čo je ale nižšie percento s akým počítala vláda v tohtoročnom štátnom rozpočte. Terajší deficit verejného dlhu je na úrovni 57 percent k HDP a je teda výrazne nižší ako je priemerný deficit v eurozóne ktorý atakuje hranicu 90 percent. Pre poriadok veci si však pripomeňme, že v súlade so spomínaným ústavným zákonom, je náš terajší verejný dlh v predposlednom pásme dlhovej brzdy, z dôvodu čoho by koaličná vláda pre budúci rok už mala povinnosť pripraviť do parlamentu na schválenie len vyrovnaný štátny rozpočet. Na základe výnimky zo spomínaného zákona, ktorá hovorí, že do dvoch rokov po schválení Programového vyhlásenia, vláda nemusí akceptovať povinnosti zo sankčného pásma a preto ani nebude mať povinnosť predložiť do parlamentu pre budúci rok vyrovnaný štátny rozpočet. V prípade, že by verejný dlh bol aj v roku 2025 v predposlednom sankčnom pásme dlhovej brzdy, by vláda tuto povinnosť zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet mala až pre rok 2026, čo si veru nevie nikto z nás predstaviť. Z týchto dôvodov musí do parlamentu predložiť konsolidačné opatrenia, po ich schválení predloží do parlamentu štátny rozpočet pre rok 2025 v ktorom v súlade s tretím sankčným pásmom dlhovej brzdy v rozpätí od 53 do 55 percent dlhu HDP, budú zmrazené rozpočtové výdavky.
Rozpočet počíta s európskymi výdavkovými limitmi
Jedným z dôležitých nástrojov každoročného znižovania rozpočtového deficitu v objeme viac ako 1,4 miliardy eur, čo je 1,2 percenta HDP, budú výdavkové limity. Tieto mali byť zavedené už v minulosti, čo sa nestalo potom sa zaviedli a následne zrušili z dôvodu, že Európska komisia vypracovala nove európske výdavkové limity, ktoré sú v porovnaní s doterajšími našimi mierne aj preto, že nezohľadňujú potreby slovenskej ekonomiky. Miernosť je zdôvodňovaná aj tým, že priemerná zadlženosť v eurozóne je výrazne vyššia, pritom niektoré členské štáty majú verejný dlh výrazné nad 100 percent HDP a navyše 2 najvyspelejšie ekonomiky eurozóny, čo sú Nemecko a Francúzsko sú nielen na hranici recesie, ale sa potykajú aj s negatívnymi dôsledkami neregulovanej migrácie. Doterajšie skúsenosti nám potvrdzujú, že ak chceme znižovať rozpočtový deficit, mali by sme sa viac zamerať na znižovanie výdavkov, ako na zvyšovaní akýchkoľvek daní a preto budeme zvedaví, či tento predpoklad bude vláda v konsolidačných návrhoch akceptovať. Stanovisko vlády týkajúce sa znižovania verejného dlhu však ostáva nemenné a síce prijímať len také konsolidačné opatrenia ktorými sa nebude znižovať sociálny štandard väčšiny nášho obyvateľstva. O tom, že budú také, že nikoho „nezabolia“, si nikto z nás nevie predstaviť. V každom prípade sa bude konsolidácia týkať politického rozhodnutia koaličnej vlády, ktoré budú predovšetkým zo strany opozičných politikov kritizované a sme tiež zvedaví ako sa príjmu zo strany Európskej komisie, ktorá realizáciu podmieňuje aj čerpaním peňazí z fondu obnovy.
Ekonomiku ovplyvnia aj geopolitické nezrovnalosti
Scenár budúcej konsolidácie by mal rešpektovať terajší hospodársky rast meraný ukazovateľom HDP, ktorý je na Slovensku vyšší ako priemer v EÚ. Na raste sa najviac podieľa domáca spotreba z dvoch dôvodov, keď z dôvodu vyšších miezd a poklesu inflácie sa výrazne zvýšil dopyt po tovaroch a službách, čím sa zvýšili aj spotrebné dane a dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Vyššia mzda zvyšuje dane a odvody do verejných rozpočtov a rovnako aj vyššie zisky firiem zvyšujú dane do štátneho rozpočtu. Na druhej strane sa nám zvýšili výdavky zo štátneho rozpočtu v prospech mladých rodín a dôchodcov, čo je však v súlade s predvolebnými sľubmi, Z uvedených dôvodov vykážeme na konci roku deficit viac ako 4 miliardy eur, ktorý budeme kompenzovať len emitovanými štátnymi dlhopismi . Čo však bude ďalej, si ale určite kladú otázku viacerí z nás, keďže so zlepšením nemeckej ekonomike sa nepočíta, vojenské konfliktu stále nemajú mierové riešenia, čakajú nás prezidentské voľby v USA, ako aj dlho očakávaný summit spoločenstva štátov BRICS v októbri tohto roku v ruskej Kazani.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.