Dlhodobo plánovaná genocída Srbov

Tagged With: , , , , , , Add Comment

Bolo bombardovanie Juhoslávie silami NATO v roku 1999 „humanitárnym zásahom“ na ochranu ľudských práv Albáncov v Kosove? Alebo realizáciou plánu genocídy Srbov a zmeny hraníc na Balkáne?

Veľa zdrojov potvrdzuje, že plány na bombardovanie existovali roky predtým, než sa uskutočnilo.

Atmosféra je vzrušujúca,“ napísal americký denník New York Times 24. marca 1999, keď NATO začalo bombardovať Juhosláviu. Keď si človek spätne prečíta toto číslo novín, pochopí, koľko je v ňom znepokojujúcich faktov. Vyplýva z neho, že niektorí predstavitelia NATO tešili z útoku a dopredu vedeli, že tam budú aj civilné obete. NATO oficiálne začalo bombardovať na príkaz prezidenta USA Billa Clintona, ktorý povedal, že je potrebná sila, aby zastavila útoky Srbov na Albáncov. Tvrdil, že Miloševićove sily v Kosove pália domy a páchajú etnické čistky a nečinnosť NATO by Alianciu zdiskreditovala. Viac ako 40 členov Kongresu bolo prítomných, keď Clinton žiadal kruto potrestať Srbov. Vysoký komisariát OSN pre utečencov prilial olej do ohňa, keď tvrdil, že Srbi počas posledných dní vyhnali z domovov 460-tisíc Albáncov, ktorí sa stali utečencami. Podľa oficiálneho plánu NATO malo zabrániť tomu, aby sa srbská armáda dostala do Kosova, teda odrezať prístupové cesty, zničiť vojenské základne, sklady a prerušiť zásobovanie. Akurát bombardovanie pôrodnice, budovy rozhlasu a televízie, čínskeho veľvyslanectva, továrne automobilov či kobercov, škôl, škôlok a panelákov sa od týchto plánov akosi líši. Prvá bomba dopadla na mesto Nový Sad, stredisko dolnozemských Slovákov vo Vojvodine, vzdialené od Kosova asi 600 kilometrov. „Na CNN vtedy vyšla správa, že bombardovali Nový Sad, mesto v Kosove. Volali sme im do redakcie, že je to strašná chyba. Som z Nového Sadu. Báli sme sa, že nás Američania všetkých pozabíjajú, lebo evidentne nevedeli, kde je Kosovo,“ hovorí moderátorka srbskej televízie Tatjana Vojtechovská.

Francúzska tajná služba

Jedným z tých, ktorí majú k dispozícii zákulisné informácie, je Jugoslav Petrušić, bývalý francúzsky agent a osobný strážca niekdajšieho francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda. Vo Francúzsku žil pod menom Dominique Yugo. Okrem iného uvádza: „Moju identitu francúzskeho agenta odhalili, keď som rok pred bombardovaním Juhoslávie ukradol a priniesol juhoslovanskej armáde plány na bombardovanie. Urobil som to, aby som zabránil zabíjaniu mojich krajanov Srbov. Plán NATO bol vyvraždiť asi 30-tisíc Srbov, a tak umožniť albánskym teroristom, aby obsadili Prištinu. Plány som doručil predstaviteľom armády a polície, čím som veľa ľudí zachránil pred smrťou.“ Vďaka Petrušićovi mali Srbi nakoniec „len“ desatinu obetí, ktoré im NATO chcelo spôsobiť. Petrušićov príbeh potvrdil pred súdom plukovník Stevan Djurović, zástupca náčelníka kontrašpionáže v Prištinskom korpuse juhoslovanskej armády. „Petrušić osobne priniesol zoznam cieľov, ktoré NATO bombardovalo. Jeho informácie

sa ukázali ako stopercentne presné,“ povedal plukovník, a dodal: „Vďaka tomu sme boli schopní dešifrovať komunikáciu medzi Albáncami a NATO, takže sme vedeli o každom lietadle, ktoré prichádzalo z Albánska a Macedónska, dokázali sme včas presúvať naše tanky a umiestňovali sme falošné ciele pre rakety. Rakety išli k zdroju tepla. Petrušić nám dal návod, že máme vykopať diery v zemi, založiť v nich oheň a prekryť plechom. Oheň a teplo prilákali rakety, a tie dopadali ďaleko od pravých cieľov.“

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis