O narastajúcich vládnych dlhoch sa vo všeobecnosti vie, pričom Slovensku sa v rebríčku zadlženosti „nedarí“ obsadiť popredné miesto. Medzi najviac dlžné sú Japonsko s dlhom 230%, USA s dlhom 122%, štáty OECD s dlhom 115% EÚ s dlhom 85% a Slovensko 62 percent. Čo je ale horšie, že zadlženosť sa každým sledovaným obdobím zvyšuje o desiatky percent, ktorých splácanie sa zabezpečuje emitovaním štátnych dlhopisov, ktorých percento výnosov závisí aj od kurzu meny. Na upozornenie centrálnych bank o dlhovej expanzie, národne vlády reagujú skôr s nevôľou a treba otvorene povedať, že požadované fiškálnymi opatreniami nie sú ich silnom zbraňou. A podľa všetkého bude situácia ešte horšia s viacerých dôvodov ako pokračovanie Rusko-ukrajinského konfliktu ktorý bude musieť niekto aj zaplatiť narastajúce sociálne dávky v prospech starnúcej generácie, vyššie výdavky z HDP na militarizáciu priemyslu, zelené projekty a takto by sme mohli pokračovať.
Inflácia priškrtí dlhy a výnosy držiteľov hotovosti
Sú vôbec nejaké možnosti ako trendu zadlžovanie zabrániť? Pričom nie percento ale aspoň 5 percent ročne, čo môže a to si povedzme pravdu vyvolať aj sociálne napätie, v očiach politikov a tak sa radšej „rozdáva, alebo ustupuje“. Iným ale neriešiteľným spôsobom je zvyšovať hospodársky rast meraný ukazovateľom HDP, ku ktorému sa oba rozpočtové deficity počítajú. Hospodársky rast pod 1 percento ako to je v tomto roku ale aj na budúci rok na Slovensku, neznižuje rozpočtové dlhy. Ak vlády nebudú mať odvahu škrtať zo svojich výdavkov aspoň 5 percent HDP, dlhy sa veľmi nebudú znižovať. A tak nám ostáva len vyššia miera inflácie, ktorá „dokáže“ s infláciou viac pohnúť a je len otázka ako budú reagovať centrálne banky a tiež držitelia hotovosti, ktorých straty budú vysoké. Tento mechanizmus znižovania dlhov už uplatňuje dnes Japonsko, keď miera inflácie je vyššia ako sú výnosy zo štátnych dlhopisov. Ako sa tento japonský experiment osvedčí, si musíme počkať. Centrálne banky ale napokon aj bankový sektor sa pozerajú s nedôverou, obavy majú tiež s objemom peňazí ktoré sú v tieňovom bankovníctve v biliónových objemoch.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.