Viac ako 30 rokov Washington nedokázal vybudovať spravodlivý poriadok, a preto teraz zažívame bezprecedentné krízy
Vojny na Ukrajine a v Gaze sú veľmi odlišné; napriek tomu sú určite spojené ako dva blikajúce indikátory toho, ako prebieha zmena svetového poriadku. Žiaľ, ale nie je prekvapujúce, že relatívne pokojný predchádzajúci mocenský prechod, ktorý nasledoval po konci studenej vojny, sa pravdepodobne nebude opakovať. Pomalý koniec amerického storočia je už poznačený nepriateľstvom a napätím medzi niektorými z hlavných mocností. S väčšou pravdepodobnosťou príde.
Prebiehajúce konflikty vo východnej Európe a na Blízkom východe majú rovnakú základnú príčinu. Samozvaní víťazi studenej vojny – predovšetkým Spojené štáty americké – v podstate zlyhali pri vytváraní trvalej medzinárodnej rovnováhy, ktorá by nahradila bipolárne usporiadanie po 2. svetovej vojne. Navyše, vrodená arogancia jej elít, ich úplné ignorovanie záujmov druhých a neobmedzená svojprávnosť postupne podkopali ich vlastnú, kedysi neohrozenú mocenskú pozíciu a rozptýlili veľa rešpektu a dobrej vôle, ktorú k nim spočiatku chovali mnohé iné krajiny.
Na Ukrajine bola geopoliticky a geoekonomicky správna myšlienka vojensky neutrálnej krajiny, ktorá využíva obchodné, investičné a logistické výhody vyplývajúce zo svojho postavenia medzi Ruskom a Európskou úniou, Washingtonom zamietnutá ako „právo veta Kremľa“ voči susedom. bezpečnostný stav. Namiesto toho bolo neobmedzené rozširovanie NATO podporované ako takmer posvätný princíp. To viedlo k výsledku, ktorý mnohí predpovedali: potlačenie Moskvy.
Západ a jeho ukrajinskí chránenci namiesto toho, aby dosiahli kompromisné riešenie prostredníctvom minských dohôd, využili diplomaciu ako prekážku na získanie času na lepšie vyzbrojenie a výcvik kyjevskej armády. Ruské bezpečnostné požiadavky boli z veľkej časti zamietnuté a jeho humanitárne záujmy boli zosmiešňované. Varovanie Moskvy v podobe demonštrácie vojenskej sily pozdĺž ukrajinských hraníc nezapôsobilo ani na Washington. Američania si pravdepodobne spočítali, že ak by Rusko vstúpilo na Ukrajinu v platnosti, dostane sa do pasce a otvorí šancu na vytúženú zmenu režimu v Kremli.
Veci sa nevyvíjali presne takto. Rusko sa nezrútilo pod ťarchou tuctu balíkov západných „sankcií z pekla“ a jeho armáda sa po počiatočných neúspechoch spamätala. Západná vojenská a finančná pomoc Kyjevu, bezprecedentná v živej pamäti, či už v rozsahu alebo rozsahu, nedokázala priviesť Ukrajinu, vychvaľovanú špičku oštepu pre Západ, k víťazstvu nad Ruskom. Práve naopak: na krajinu a jej pánov vo Washingtone sa teraz vznáša prízrak katastrofy. Pri pohľade do budúcnosti sú ruské zdroje výrazne vyššie ako ukrajinské a politická vôľa ruského vedenia, ako aj verejná podpora, ktorú má doma, vyzerajú oveľa silnejšie, ako dokáže súčasná vláda USA získať.
Pokiaľ ide o Palestínu, USA vzali urovnanie konfliktu do vlastných rúk a odsunuli ostatných troch členov zaniknutého blízkovýchodného kvarteta: Rusko, Európsku úniu a Organizáciu Spojených národov. Výsledkom bolo, že riešenie izraelsko-arabského konfliktu v podobe dvoch štátov bolo de facto odložené k ľadu. Namiesto toho sa Washington zameral na ekonomické dary palestínskym Arabom, od ktorých sa na oplátku očakávalo, že budú mlčať a zabudnúť na svoj nárok na štátnosť. Nedávno USA tiež pracovali na tom, aby arabské štáty diplomaticky a komerčne spolupracovali s Izraelom. Zjavným cieľom tohto úsilia bolo urobiť z palestínskej otázky, ktorá bola dlho stredobodom regionálneho konfliktu, prakticky irelevantnú a nakoniec ju poslať do zabudnutia.
A tak namiesto toho, aby posilnili Palestínsku samosprávu (PA) a pomohli jej stať sa skutočnou vládou v štáte Palestína, USA sa spolu s Izraelom snažili ťažiť z rozkolu medzi Palestínčanmi. Pre nich bola vláda Hamasu v Gaze v opozícii voči Palestinskej samospráve v Ramalláhu de facto zárukou, že riešenie založené na dvoch štátoch je mŕtve. Nejaký čas to vyzeralo, že to funguje. Dokonca aj koncom septembra americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyhlásil, že Blízky východ je pokojnejší ako počas dvoch desaťročí. Asi do týždňa však Hamas uskutočnil svoj megateroristický útok proti Izraelu, čo vyvolalo masívnu a nemilosrdnú reakciu.
Konflikt sa doteraz väčšinou sústreďoval na Izrael a Gazu, pričom na Západnom brehu Jordánu a na hraniciach s Libanonom dochádzalo k nižšej miere násilia. Má však potenciál rozšíriť sa za bezprostredné susedstvo a zapojiť Irán, ďalšiu krajinu, s ktorou sa USA za posledné štyri desaťročia nedokázali vyrovnať. Bidenova vláda teraz zrejme nesvrbí útok proti Iránu. Jeho prudká reakcia na konflikt medzi Izraelom a Hamasom vyslaním dvoch skupín lietadlových lodí, ako aj nukleárne vyzbrojenej ponorky triedy Ohio do regiónu, bola však myslená ako jasná hrozba pre Teherán. Rôzne proiránske zložky v Iraku a Jemene sa už zamerali na americké základne a izraelské aktíva v regióne.
Tieto dve vojny odhalili nielen hranice moci a vplyvu USA v kľúčových regiónoch sveta, ale aj do očí bijúci deficit štátnictva. Odhalili tiež pokrytectvo americkej a západoeurópskej zahraničnej politiky a propagandy ich mainstreamových médií. Nikomu, kto sleduje správy, neuniklo, že v paralelne prebiehajúcich konfliktoch sa zaobchádzalo s ruskými a izraelskými, ukrajinskými a Hamasovými akciami. Morálna autorita Západu pod vedením USA sa rúca, práve keď jeho mocenská dominancia klesá.
Okrem vojen v Európe a na Blízkom východe kypí vo východnej Ázii tretie ohnisko napätia. USA už desaťročia žonglujú s formálnym prijatím zásady jednej Číny a praktickou podporou Taiwanu. Ten zahŕňal politickú podporu, predpredaj zbraní a vojenské manévrovanie okolo ostrova. Vzhľadom na odhodlanie Číny nakoniec ju zjednotiť s pevninou a smerovanie Taiwanu k formálnej nezávislosti sa tento žonglérsky čin javí ako neudržateľný z dlhodobého alebo dokonca strednodobého hľadiska. Ak by sa to stalo – a existuje netriviálna šanca, že by sa to mohlo stať – táto tretia vojna by mohla viesť k priamemu stretu medzi Amerikou a Čínou.
Pred tridsiatimi rokmi, na konci studenej vojny, mali USA ako hlavná svetová mocnosť príležitosť začať budovať multipolárny svet, v ktorom by si zabezpečili úlohu vyrovnávača a moderátora. Pre takýto kurz dokonca existoval historický precedens. Návrh prezidenta Franklina D. Roosevelta pre OSN smeroval presne týmto smerom. V roku 1991 na to bola situácia jedinečne vhodná – oveľa viac ako v roku 1945. Rusko, ktoré sa práve zbavilo komunizmu, snívalo o integrácii do západných inštitúcií a rád. Čína bola zaneprázdnená budovaním kapitalizmu a zameraním sa na seba. Dohody z Osla vyslali lúč nádeje, že Blízky východ by sa mohol reformovať na mierovej platforme.
Je smutné, že americká politická trieda sa namiesto toho rozhodla osláviť svoje víťazstvo v studenej vojne a potom sa oddávať unipolarite, nenahraditeľnosti a exkluzivite. Naše dnešné vojny sú cenou, ktorú musia ľudia v rôznych častiach sveta zaplatiť za to, že Washington zanedbáva svoju povinnosť ako architekta svetového poriadku. Nikdy predtým v dejinách sveta nezáviselo toľko od jedinej mocnosti. Ale táto sila ich všetkých zlyhala.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: RT, Dmitry Trenin: The US could have ruled the world, but this one weakness ruined it all, 13. November 2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.