Ópiovými vojnami vyvrcholili obchodné a diplomatické spory medzi Čínou za vlády dynastie Čching a britským impériom. Vtedy sa to však neskončilo, po dvoch vojnách je tu tretia. Anglosasi prehrávajú, skaza hrozí aj Európe.
Prvá ópiová vojna medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou sa začala v auguste 1839 bitkou pri Kau-lune. Trvala tri roky a skončila sa mierovou zmluvou uzatvorenou pri Nankingu. Bola vyústením sporu o legalizáciu obchodu s ópiom v Číne, o otvorenie čínskych prístavov západným obchodníkom a nastolenie rovných diplomatických stykov. Briti víťazstvo zúročili výhodnými zmluvami. Vojna znamenala ukončenie čínskej izolácie a na desaťročia ovplyvnila vzťah Číny k Západu.
Do konca 18. storočia Briti prostredníctvom Východoindickej spoločnosti, ktorá mala monopol na obchod s Čínou do roku 1834, prakticky ovládli čínsky zahraničný obchod. V roku 1720 kantonskí obchodníci vytvorili syndikát Kohong. Jeho úradníci mnohonásobne zvyšovali clá a rozdiel si ponechávali. Britská vláda sa snažila dosiahnuť recipročnú extrateritorialitu a otvorenie ďalších prístavov pre zahraničný obchod. Briti nevedeli Číňanom za čaj a hodváb ponúknuť dostatočne lukratívnu komoditu, nakoniec ich obchodnú bilanciu preklopilo ópium. Monopol na produkciu bieleho maku v Bengálsku a Biháre mala britská Východoindická spoločnosť. Odliv strieborných liangov z Číny spôsobil prudký nárast ich ceny voči medeným minciam wen. Roľníci odvádzajúci dane v liangoch museli platiť čoraz viac wenov. Okrem toho domáce pestovanie maku viedlo k značnému úbytku ornice. Keď v roku 1799 vydal cisár Ťia-Čching edikt zakazujúci pestovanie maku v Číne aj dovoz ópia zo zahraničia, rozmohlo sa pašovanie. V roku 1835 mohlo byť už viac ako dva milióny závislých Číňanov.
Na konci roku 1838 bol do mimoriadnej funkcie vysokého cisárskeho komisára menovaný neúplatný Lin Ce-sü. Po razii uväznil viac ako dvetisíc čínskych fajčiarov ópia, nariadil cudzím obchodníkom vydať zásoby drogy a dovoz mal byť trestaný smrťou. Zničil 20 283 debien ópia v hodnote do 3 miliónov libier a dal zatknúť britského obchodníka Lancelota Denta. Britský superintendent v Kantone, kapitán Charles Elliot, prenikol blokádou a vzal Denta pod ochranu. V máji 1839 vydal Peking prísnejší edikt – cudzí dovozcovia mali byť sťatí a čínski priekupníci zaškrtení. V júli 1839 bol v zrážke s britskými námorníkmi zabitý čínsky poddaný Lin Wej-si. Komisár Lin požadoval vydanie vinníkov, ale Elliot odmietol. Nato dal komisár zastaviť všetky dodávky potravín pre Britov, ktorí sa stiahli do Macaa.
Prvá ópiová vojna
Elliotovi sa v septembri podarilo s využitím troch ozbrojených lodí získať zásoby potravín a vody v bitke pri Kau-lune. Britský parlament medzitým rozhodol o vyslaní vojenskej expedície. Lin začal z okolitých dedinčanov organizovať milíciu a od januára 1840 vybavil pevnosti v ústí Perlovej rieky 200 dovezenými modernými delami. Kúpil modernú loď od americkej firmy Delano a vyzbrojil ju 38 delami zo Singapuru. Presunul flotilu 15 vojnových džuniek a 14 zápalných lodí do ústia rieky. Britom dal na výber – buď budú obchodovať za jeho podmienok, alebo ich vyhostia.
Elliot zviedol s Číňanmi bitku pri Čchuen-pi, ktorá potvrdila totálnu britskú prevahu. Nato v júni 1840 dorazila ku Kantonu fregata HMS Alligator a po nej intervenčná britská flotila na čele s jeho bratrancom, kontraadmirálom Georgeom Elliotom. Briti dobyli najprv ostrov Čou-šan neďaleko Šanghaja a v auguste 1840 zakotvili pred pevnosťami Taku. Britské požiadavky viedli k Linovmu odvolaniu. Číňania ponúkli mierovú zmluvu, no Briti požadovali väčšiu vojnovú náhradu a otvorenie ďalších prístavov pre obchod, preto na jar 1841 obnovili vojnové operácie. V auguste priplávalo ďalších 36 lodí, v zime ovládli Hongkong a zmocnili sa tiež prístavu Ning-po. V júni dobyli aj Šanghaj, v auguste 1842 boli pred bránami Nankingu. Vtedy cisár pristúpil na ďalšie rokovania. Briti dosiahli otvorenie piatich čínskych prístavov, exteritoriálnu súdnu právomoc a čínsky záväzok splátky 21 miliónov libier vojnových reparácií. Číňania sľúbili, že sa k nim budú správať ako k rovnocenným, legalizovať obchod s ópiom však odmietli. Zrušili monopol Kohongu a zaviedli jednotné päťpercentné clo na dovážaný tovar. Týmto príbehom sa zaoberá dovtedy najnákladnejší čínsky film Ópiová vojna z roku 1997 s rozpočtom okolo 15 miliónov dolárov.
Druhá ópiová vojna
Druhá ópiová vojna trvala od roku 1856 do roku 1860. Aj po 1. ópiovej vojne dochádzalo ku konfliktom, napríklad v roku 1847 Britov napadli neďaleko Kantonu. Tí sa v 2. polovici 19. storočia usilovali rozšíriť v Číne svoje privilégiá. Požadovali, aby Číňania znova prerokovali zmluvu z Nankingu, otvorili celú Čínu britským obchodným spoločnostiam, legalizovali obchod s ópiom, oslobodili zahraničný dovoz od vnútorných tranzitných ciel, potlačili pirátstvo, neregulovali pohyb roľníkov, povolili britskému veľvyslancovi pobývať v Pekingu a uprednostnili v zmluvách angličtinu. Aby poskytli čínskym obchodným lodiam rovnaké privilégiá, britské orgány v Hongkongu ich registrovali. V októbri 1856 sa Číňania v Kantone zmocnili nákladnej lode Arrow s britskou vlajkou, no s vypršanou hongkonskou registráciou. Deväť členov posádky prepustili, troch ponechali v zajatí.
Briti zato ostreľovali mesto a v novembri potopili 23 čínskych vojnových lodí v prístave. V januári 1857 sa vrátili do Hongkongu. Prišla im vhod sťažnosť francúzskeho vyslanca na popravu jeho krajana misionára úradmi v provincii Kuang-si, a tak britskí a francúzski vojaci koncom roka 1857 spoločne obsadili Kanton. Guvernéra ponechali vo funkcii, aby udržali poriadok. Britský vyslanec Harry Parkes dal ultimátum, že poslední väzni z lode Arrow musia byť do 24 hodín prepustení a guvernér sa musí ospravedlniť. Mužov prepustili, ale bez ospravedlnenia. Guvernér Jie Ming-čchen bol zajatý a poslaný do vyhnanstva v Kalkate, kde sa vyhladoval na smrť. Britsko-francúzske vojská potom v máji 1858 obsadili Tchien-ťin. USA a Rusko im ponúkli vojenskú pomoc. Rusko im však nepomohlo, USA sa jednorazovo odplatili za ostreľovanie ich parníka a vyhlásili neutralitu. Po pokorení Číny sa prihlásili obe tieto mocnosti, v júni 1858 prvá časť vojny skončila podpisom štyroch zmlúv v Tchien-ťine. Signatármi bolo všetkých päť krajín. Otvorilo sa ďalších 11 prístavov, cudzinci sa mohli plaviť po Modrej rieke (Jang-c’-ťiang) a cestovať do predtým zakázaných oblastí.
Po podpise mierovej zmluvy začali čínski ministri tlačiť na cisára Sien-fenga, aby prestal západu ustupovať. Cisár preto nariadil mongolskému generálovi Senggemu Rinčenovi, aby posilnil ochranu pevnosti Taku. Ten prisunul ďalšie delá a 4 000 mongolských jazdcov. Britské námorné sily s 2 200 vojakmi a 21 loďami sa vtedy plavili na sever zo Šanghaja do Tchien-ťinu s novovymenovanými anglo-francúzskymi vyslancami. Rinčen lode zastavil a vyslancov vyzval pokračovať do Pekingu po súši bez ozbrojeného sprievodu. Keď sa Briti pokúsili preplávať, potopil štyri britské delové člny a vážne poškodil ďalšie dva. Briti sa stiahli a v lete 1860 spustili novú ofenzívu. Útočilo 11 000 britských a 6 700 francúzskych vojakov. Zatlačili na sever 173 loďami z Hongkongu a obsadili prístavné mestá Jen-tchaj a Ta-lien. V auguste dobyli pevnosti Taku. Po obsadení Tchien-ťinu prenikali anglo-francúzske sily do vnútrozemia k Pekingu. Cisár vyslal ministrov, aby započali mierové rozhovory, ale britský vyslanec Harry Parkes urazil cisárovho vyslanca. V septembri ho v odvete zatkli, uväznili a mučili. Polovicu jeho sprievodu umučili pomalým krájaním.
Anglo-francúzske sily sa stretli s mongolskou kavalériou v septembri v bitke pri Čang-ťia-wane. Porazili ju a pokračovali k okraju Pekingu, kde sa konala rozhodujúca bitka pri Tchung-čou. Riadne to tam zarinčalo a desaťtisíc Rinčenových vojakov bolo rozprášených. V októbri západní vojaci vstúpili do Pekingu. Cisár utiekol a rokovaním poveril brata. Anglo-francúzske vojská vyrabovali pekinské paláce plné umeleckých diel. Oslobodili Parkesa a zničili Starý letný palác. Princ Gong podpísal Pekinskú zmluvu. Čína musela zaplatiť vojnové reparácie Británii a Francúzsku, Británia získala k Hongkongu aj Kau-lung. Obchod s ópiom bol legalizovaný a kresťania dostali úplné občianske práva. Tchien-ťin otvorili cudzím lodiam.
AUTOR: Viktor Memfer
