Nedávno sme uverejnili článok o dostupnosti bývania, pod ktorým sme rozumeli koľko ročných platov potrebujeme na kúpu štandardného trojizbové bytu a boli sme „zhrození“, keďže v krajských mestách to bolo okolo 144 mesačných platov Podľa doteraz známych pravidiel hypotekárneho financovania by to nemalo byť viac ako 120 priemerných mesačných platov, k čomu zodpovedá splácanie na 30 rokov z približne 30 percent z príjmu domácnosti. Pokiaľ ide o zahraničie tak na čele rebríčka v„dostupnosti bývania“ sú mestá Lisabon, Praha, Miláno, kde kúpu bytu treba mať viac ako 18 ich ročných priemerných platov. V tejto súvislosti si ale treba povedať, že pokiaľ ide o hypotekárne splátky, nemajú Slováci napriek každoročnému nárastu cien bytov problémy s ich splácaním čo však neplatí pri splácaní spotrebných úverov a tak si kladieme otázku prečo?
Ľahkovážne požičiavania peňazí sa neopláca
Nedávno Národná banka Slovenska vo svojej finančnej správe upozornila, že Slováci bez väčších problémov splácajú hypotéky ale zlyhávajú pri splácaní spotrebných úverov. Čo to je spotrebný úver? Je to pôžička určená pre občana na financovanie bežných spotrebiteľských potrieb vrátane rekonštrukcii doma. Keďže ide o bezúčelový úver ponúkaný komerčnými bankami a nebankovkami schvaľuje sa rýchlo aj bez dokladu preukázania účelnosti použitia peňazí a tak ich úroková sadzba býva aj viac ako 9 percent, čo je viac ako je ich úročenie v zahraničí. O tom, že najviac spotrebných úverov si skôr berú nízkopríjmové domácnosti, nemôžeme sa čudovať, že v prípade straty zamestnania je splácanie z ich strany viac ako problematické.
Po rokoch nám schodok štátneho rozpočtu klesá
Ak už hovoríme o bankových peniazoch pozrime sa teda ako sa darí peniazom v štátnom rozpočte ktorý je deficitný a preto si každým rokom musíme peniaze požičať najviac od zahraničných investorov len emitovaním štátnych dlhopisov V tomto roku sa nám darí deficit v štátnom rozpočte znižovať zvyšovaním jeho príjmov a znižovaním jeho výdavkov. Schodok štátneho rozpočtu za polrok je 2,97 miliardy eur, čo je z celoročného plánovaného schodku viac ako polovica a síce 57,8 percenta. Na druhej strane treba priznať, že deficit verejného dlhu už prekročil hranicu 60 percent k HDP predovšetkým z dôvodu, že HDP nám klesá pod 0,8 percenta.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.