Jedna čínska legenda rozpráva príbeh o matke drakov – v čínštine Long Mu (long – drak, mu – matka). Žila raz jedna obyčajná pozemská žena. Pri brehu rieky zbadala veľký biely kameň. Keď sa však pozrela bližšie, uvedomila si, že pred ňou nie je kameň, ale veľké vajce a zobrala si ho domov. Doma sa vajce zohrialo a vyliahlo sa z neho päť malých jašterov. Žena sa rozhodla, že si tie tvory vychová. Čas plynul, z jašterov vyrástli veľké draky a ona sa o nich stále starala, kŕmila ich, dávala im to najlepšie, hoci sama žila v chudobe. Keď draky vyrástli, začali sa starať o svoju pozemskú matku a všemožne jej pomáhali. Tak sa draky stali zosobnením synovskej lásky a úcty a žena vzorom materskej starostlivosti. Z jej piatich dračích synov sa vykľuli vodní duchovia, ktorí vedeli ovládať živly a meniť počasie. V jednom veľmi suchom roku bola veľká neúroda a na žiadosť matky zoslali jej dračí synovia z neba dážď. Vtedy miestni obyvatelia pomenovali ženu Long Mu (Dračia matka). Keď zomrela, dračie zvieratá sa zmenili na ľudí a pochovali ju.
V súčasnosti v Číne – Nebeskej ríši nájdeme chrámy postavené na počesť Long Mu. Draky v Nebeskej ríši sú natoľko uctievané, že ich existuje viac ako sto druhov. Okrem toho existuje niekoľko klasifikácií. Drak, toto veľmi inteligentné mýtické zviera, vykazuje znaky plaza, hada, ale na rozdiel od nich disponuje súcitom, ale aj bezcitným ničením. Niekedy dokonca chrlí oheň. V Anglicku zaznamenali 25. septembra 1449 pri rieke Stour dokonca súboj čierneho a červeného draka chrliacich oheň, píše sa v Almanachu záhad od Reader´s Digest Výber. Vzťah k drakom je v slovanských a keltských legendách veľmi podobný čínskym. V Ázii totiž stelesňovali najvyššiu nebeskú moc a vesmírne princípy a to aj napriek desivému antihumánnemu výzoru. Aj v Európe boli sprvu symbolom obdivu a múdrosti, strážili poklady, symbolizovali odvahu a silu, napríklad legendárny britský kráľ Pendragon (v preklade vojnový vodca, hlavný drak). A až v kresťanskom období sa k nim pridáva postava sv. Juraja a drak sa už zobrazuje ako jeho obeť. Západné draky sa viac podobali pravekým jašterom, kým východné skôr obrovským hadom. V staročeských bájach sa tak ako v čínskych legendách stretávame s drakom ako múdrou bytosťou, ktorá ľuďom pomáha. Napríklad Bulovský drak pomáhal, dokonca slúžil, prinášal šťastie, podobne drak z Nového Mesta pod Smrkem alebo drak na Jesenicku pod Šerákem. Európsky temný stredovek priradil drakom negatívne vlastnosti a videl v nich diablov a satana, zlo, Turkov alebo husitov, skrátka nepriateľov cirkvi. Drak ako symbol bol častým motívom aj na gotických pecových kachliach.
Spisovateľ Jan J. Miška si všimol, že existovali aj ojedinelé výnimky, totiž zobrazenia kresťanských svätcov s drakmi ako prítulnými stvoreniami, napríklad obraz sv. Markéty a sv. Hilaria od majstra Theodorika alebo obraz Tri svätice od majstra Treboňského. V Kaplnke sv. kríža na Karlštejne drží sv. Markéta aj biskup sv. Hilarius na dlani malého dráčika. Na nemeckej rytine z roku 1470 podáva Eve v raji jablko had v podobe Litith, ktorá má na hlave korunu, krídla a dračí chvost, ale ruky a ľudskú hlavu. Podľa Sumerov stvorili svet dve dračie bytosti Apsú a Tiamat. Jan Miška si kladie otázku, prečo sú draky a hady dávané do súvislosti s prasilou? Celá Ázia je drakmi posadnutá. Boli a sú tam symbolmi šťastia, bohatstva, múdrosti aj transformácie, lebo dokázali meniť svoju veľkosť, podobu alebo sa dokázali stať neviditeľnými. Sú na mongolských minciach, vlajke Bhutánu, vlajke čínskej dynastie Čching. Vietnamský kráľ a tzv. otec prvých Vietnamcov mal pomenovanie Dračí pán – Lac Long Quang, tvrdil o sebe, že pochádza z drakov. U nás sú známe najmä západné anglosaské a biblické legendy, o tých východných nevieme takmer nič. Napríklad tento vietnamský Dračí pán bol kráľom z dynastie Hồng Bàng, ktorá vládla v rokoch 2879 p. n. l. – 258 p. n. l.. Príbehy tejto dynastie sú zozbierané v diele z 13. storočia s názvom Podivuhodné príbehy z Južnej zeme a veľkú úlohu v nich hrajú práve draky a spomínaný Lac Long Quang.
Kto z vás vie, že aj Kórea patrí k najstarším kultúram, jej história oficiálne siaha do roku 2333 p. n. l. a že sa v nej nachádza spolu 36 000 dolmenov, pravekých kamenných monumentov? Podľa legiend sa kórejský kráľ Munmu po smrti zmenil na draka, resp. prial si byť pochovaný pod vodou a prisľúbil, že ak Kóreu napadnú cudzinci, vráti sa v podobe draka, aby ju ochránil. V čínskej provincii Che-nan na hore Je-chuang 19. júla 164 n. l. dokonca našli mŕtve telo draka, píše sa v Almanachu záhad. Japonskí roľníci sa modlili k vodnému drakovi Rjúdžinovi, vládcovi dažďa.
AUTOR: Vladimír Líška
