Duchovne vyprázdnený rok 2020

· Čas čítania: 3 min.

Na začiatku roku 2020 nič nenaznačovalo tomu, že by mal byť odlišný, od rokov predchádzajúcich. Z Číny síce začali prenikať prvé správy o výskyte nového koronavírusu, ale situácia sa nezdala byť zvlášť dramatická. Svet spozornel až vtedy, keď sa čínska vláda o niekoľko týždňov rozhodla uzavrieť mesto Wu-chan. Koncom januára začali pribúdať prvé prípady v Európe. Slovensko v tom čase čakali parlamentné voľby a médiá zamestnávali predovšetkým predvolebné kortešačky.

Prvý prípad sa u nás potvrdil začiatkom marca a následne v polovici marca ešte dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho vyhlásila núdzový stav pre nemocnice. To sa už stal koronavírus lait – motívom, opantal všetky médiá, od novín cez rádiá a televízie, servírovaný ráno, na obed aj večer. Voľby prekvapivo vyhralo OĽANO a koncom marca prevzala kormidlo nová vláda Igora Matoviča. Mnohí ľudia chceli zmenu, ale vytriezvenie prišlo skoro.

V podstate od prvých dní Igor Matovič a jeho spôsob komunikácie začal vytváral priepasť medzi ním a občanmi. Európske krajiny, s výnimkou Švédska a Bieloruska, jedna za druhou začali zavádzať tzv. tvrdý lockdown, Slovensko nevynímajúc, ktorý začal u nás platiť 15. marca. Zatvorili sme takmer všetko, ekonomika sa takmer úplne zastavila, životný priestor väčšiny ľudí za zúžil na cestu do obchodu, do práce a domov. Zavládol strach. Zavreli školy, reštaurácie, podniky, firmy a dokonca aj kostoly. Ostali sme doma, kŕmení strachom a neistým výhľadom do budúcnosti, život sa presunul do virtuálneho sveta.

Treba pripomenúť, že začiatkom apríla sme evidovali niečo vyše 500 prípadov a 2 úmrtia. Ľudia znesú a znesú ešte viac, ak je situácia podmienená permanentným strachom. Matovičov kabinet zaviedol prvýkrát zákaz vychádzania počas veľkonočných sviatkov, jedného z najvýznamnejších kresťanských sviatkov. O tom, že opatrenia boli chaotické a neustále sa meniace, odhady tragicky nepresné a komunikácia mizerná, sa dnes zhodne väčšina. Ľudia boli rozčarovaní, smutní, nahnevaní. Mnohým nešlo do hlavy, prečo do supermarketu áno, ale do kostola nie. Práve v zložitých situáciách sa ešte stále mnoho ľudí obracia k duchovnu, kde hľadá útechu a nádej. Ale, aby som bol férový, vírus bol nový, situácia neistá a v médiách sa to bohovsky predávalo a ak by nás Matovič neurážal a snažil sa si nás získať, nereptali by sme toľko.

Leto pominulo, život sa takmer vrátil do normálu, amatérska Matovičova vláda sa zabávala na svadbe, v duchu oslavoval svojho génia ako sa mu podarilo zatočiť s „hnusobou“. Prišla jeseň, obdobie typické poklesom slnečných lúčov a nárastom vírusových ochorení. Medzitým sa povedomie o novom víruse zvýšilo, pre mladého zdravého človeka sa stal vírus takmer neškodným, rizikovou skupinou ostávajú najmä starí ľudia s pridruženými chorobami a ľudia s rizikovými faktormi. Vedelo sa, že prenos v exteriéri nepredstavuje veľké riziko.

Na Slovensku nastával čas slávenia dušičiek, obľúbený sviatok s dlhou históriou, kedy si spomíname na našich najbližších. Opäť zaúradoval Igor Matovič, keď avizoval zavedenie zákazu vychádzania. Platilo niekoľko výnimiek, ale návšteva cintorínu k ním neparila a pod hrozbou takmer 1700 eurovej pokuty, si vláda vynútila jeho dodržiavanie. Boli takí, ako primátor Rimavskej Soboty, ktorý deklaroval, že nenasadí mestskú políciu a ľuďom nebudú brániť v návšteve cintorína. Nato však arogantný minister obrany dal strážiť cintorín štátnou políciou a tým úplne znemožnil občanom vstup. Ostával rozum stáť, v čom predstavuje návšteva cintorína väčšie riziko ako cestovanie preplnenou MHD alebo potravín. Prezieravejší tušili, že podobný osud stihne aj Vianoce. Nešlo síce o úplný zákaz, isté výnimky boli, ale aj tak rok 2020 môžeme považovať za duchovne vyprázdnený.

Nemali sme Veľkú noc, neboli dušičky a Vianoce boli len zlomkom toho čo mali byť, plné pohody a pokoja. Tak čakáme doma sami, v strachu, denne masírovaní médiami na spásu v podobe vakcíny.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár