Nová éra „automotive“ na Slovensku sa začala písať od roku 1991. Dodnes vyrobil Volkswagen Slovakia viac ako 6,5 milióna vozidiel. Prvým vyrobeným modelom bol VW Passat. Najvyrábanejším bol Golf. V roku 1994 sa začala okrem automobilov aj montáž prevodoviek. Ďalším závodom, ktorý pritiahol koncern VW na Slovensko, bol nový závod v Martine, kde sa vyrábali spočiatku komponenty pre prevodovky, podvozky a neskôr aj motory. V roku 2005 odštartovala exkluzívna výroba SUV. V tejto súvislosti bola v bratislavskom závode postavená lanovka na prevážanie vozidiel z montážnej haly na testovaciu dráhu. Bola to jediná externá lanovka v automobilovom závode na svete. V Bratislave sa vyrábali vozidlá pre rôzne značky ako Volkswagen, Porsche, Seat, Audi, Škoda. Audi Q7 sa vyrába v Bratislave pre zákazníkov z celého sveta. Tieto značky a z toho tri druhy SUV (Porsche Cayene, Audi Q7 a VW Touareg) sa v Bratislave vyrábali a vyrábajú vďaka vysokokvalifikovanej pracovnej sile. Teda v konečnom dôsledku nielen zamestnanosť, ale aj pozitívna zahranično-obchodná bilancia sú veľkým prínosom pre národné hospodárstvo Slovenskej republiky. No i napriek priaznivým ekonomickým ukazovateľom je na Slovensku stále veľa odporcov „automotive“ a pritom k nám prichádza ďalšia automobilka (Volvo), a tak ďalší spoľahlivý zamestnávateľ… Aj preto vznikol tento rozhovor.
Na úvod by som vás rád predstavil. Podľa mňa ste jedným z najväčších expertov v automobilovom priemysle Slovenska, pretože ste celý svoj život venovali automobilizmu, ako sa odborným výrazom teraz hovorí „automotive“. Od roku 1979 ste prešli rôznymi pracovnými skúsenosťami od špecialistu na oddelení investícií až po pozíciu riaditeľa Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Trnave, ktorým ste boli v rokoch 1984 až 1992. Od roku 1992 ste pôsobili v koncerne Volkswagen, najskôr na pozícii odborného referenta, supervízora personálneho útvaru až po člena predstavenstva pre personálnu oblasť v Bratislave. Od roku 2001 ste boli členom predstavenstva pre rovnakú oblasť v portugalskom závode Volkswagenu v Setubale, v roku 2005 ste sa opäť vrátili do spoločnosti Volkswagen Slovakia a boli ste poverený riadiť personálnu oblasť v ruskej Kaluge. Od roku 2012 do roku 2015 ste zastávali funkciu prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR a v rokoch 2015 až 2017 ste boli jeho výkonným viceprezidentom. V živote ste mali iba dvoch zamestnávateľov a obaja boli spätí s automobilovým priemyslom. Čo k tomu dodať?
Bol som zamestnaný v Trnavských automobilových závodoch, to bol jeden zamestnávateľ, a druhým zamestnávateľom bol Volkswagen Slovakia. Takže som mal naozaj len dvoch zamestnávateľov, ale celý život som strávil v automobilovom priemysle, pretože Trnavské automobilové závody boli prakticky v tom čase jediným väčším výrobcom osobných a úžitkových automobilov na Slovensku. Takže áno, môj život je zasvätený automobilizmu.
Počas diplomatickej praxe som sa stretol s názorom, že automobilový priemysel na Slovensku nám bol vraj čert dlžný. Keď som spomenul, že veď sme vyrobili viac ako milión automobilov na Slovensku a ten počet bude narastať, stretol som sa s negatívnymi reakciami. Ako sa vy pozeráte na opodstatnenosť automobilového priemyslu?
Vďaka za to, že tu máme automobilový priemysel, pretože keby sme ho tu nemali, neviem, čo by sme vyrábali. Poďme do obdobia začiatku 90. rokov, keď na Slovensku jediným vážnym priemyslom bol ťažký zbrojársky priemysel. Ten sa rozhodnutím bývalého prezidenta Havla zrušil a Slovensko malo nezamestnanosť v niektorých oblastiach 30 až 40 percent. Našťastie v roku 1991 prebiehali rokovania o strategickom partnerovi pre Škodu Mladá Boleslav. Tie rozhovory viedol pán Uhrík, to meno je na Slovensku veľmi vzácne, ako námestník ministra všeobecného strojárenstva pána Stračára. Strategickým partnerom pre Škodu bol z trojice General Motors, Renault a Volkswagen vybratý Volkswagen, čo bolo fantastické, popritom sa zviezla aj Bratislava a Bratislavské automobilové závody. Možno náhoda toho rokovania v Českej republike, možno náhoda, že rozhovor viedol pán Uhrík, alebo to, že fabrika, ktorá stála v Bratislave v Devínskej Novej Vsi, nemala v tom čase výrobný program, viedli k rozhodnutiu, že Volkswagen začal byť pre Bratislavské automobilové závody partnerom, vďaka ktorému vznikol na Slovensku novodobý automobilový priemysel. Keďže Volkswagen bol jedným z najväčších svetových hráčov a v tom čase európska jednotka, tak nebolo pochýb, že vďaka nemu to k nám pritiahlo aj ďalších, medzi ktorých neskôr patril Peugeot, KIA, no a potom General Motors, dnes Volvo, o ktorom sa hovorí. V tom čase to bola možnosť transformovať slovenský priemysel, zbrojársky priemysel na automobilový priemysel. A ešte raz vďaka za to, že to tak bolo. Možno by som ešte povedal niečo k tomu, čo veľakrát počujeme, že Slovensko je „montážnou dielňou“…
Ako to teda je s tou „montážnou dielňou“?
Je to úplná nepravda. Pretože všetky štyri fabriky majú sofistikované výrobné systémy, ktoré sú založené na vysokom stupni robotiky, o automatizácii ani nehovorím. Tieto zariadenia nechodí nastavovať ani optimalizovať nikto zo zahraničia. Tie zariadenia spravujú slovenskí odborníci, takže práve rozvoj automobilového priemyslu tomu pomohol. Na začiatku sme možno boli tou „montážnou dielňou“, ale to trvalo možno tak do roku 1998, keď prišlo k rozhodnutiu vytvoriť vo Volkswagene program SUV, a tak prišiel Touareg a v tom období sa začala už naozaj sofistikovaná výroba automobilov na Slovensku, ktorá je tu dodnes. Vyrábať autá musia vedieť ľudia. A slovenskí ľudia dokázali, že autá vedia vyrábať. Spomeňme názvy automobilov ako Volkswagen Touareg, Porsche Cayene, Audi Q7, prvé elektrické auto v koncerne Volkswagen sa začalo vyrábať na Slovensku, bol to Volkswagen Up. To všetko sú sofistikované výrobky aj ich výroba je sofistikovaná. Takže ešte raz podotýkam, ľudia na Slovensku vedia vyrábať autá. Preto ich možno nevyrábajú v iných krajinách.
AUTOR: Dušan Marušák
