KONCOM MARCA SI SEDEM POSTSOCIALISTICKÝCH KRAJÍN STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY SLÁVNOSTNE PRIPOMENULO 20. VÝROČIE VSTUPU DO SEVEROATLANTICKEJ ALIANCIE. BOLI TO NIEKDAJŠIE ČLENSKÉ ŠTÁTY VOJENSKÉHO ZDRUŽENIA VARŠAVSKEJ ZMLUVY, ZALOŽENEJ V MÁJI 1955 A ROZPUSTENEJ Z VLASTNEJ VÔLE 1. JÚLA 1991. VOJENSKÝ PAKT NATO, ZALOŽENÝ UŽ 4. APRÍLA 1949, NENASLEDOVAL PO PÁDE ŽELEZNEJ OPONY PRÍKLAD VARŠAVSKEJ ZMLUVY A NEUKONČIL SVOJU EXISTENCIU. NAOPAK, ZAČAL SA ROZRASTAŤ DO UVOĽNENÉHO PRIESTORU A ETAPOVITÁ EXPANZIA NATO SMEROM NA VÝCHOD TRVÁ DODNES.
Vlk v rúchu baránka
Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko tvorili pred dvadsiatimi rokmi najpočetnejšiu skupinu nových členov NATO. Všetkých sedem vchádzalo do železného náručia západného vojenského bloku z dvoch hlavných dôvodov.
Prvým bolo nasledovanie celkového trendu. Postupná integrácia do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie tvorila nosný pilier programových vyhlásení vlád všetkých štátov bývalého východného bloku. Súťažili dokonca medzi sebou, ktorý najrýchlejšie a najpresvedčivejšie ukáže panstvu v Bruseli, že je predpísane fungujúcou demokraciou založenou na trhovej ekonomike. Na tento primárny predpoklad nadväzovali neoliberálne kritériá ako napríklad rešpektovanie práv menšín, zaručenie bezkonfliktných susedských vzťahov a plnenie takzvaných hodnotových kritérií právneho a demokratického štátu.
Druhý dôvod vyplýval s dobových pomerov v nultých rokoch 21. storočia. Americký hegemón konečne našiel po desiatich rokoch špekulovania a hľadania prepotrebného ideálneho vonkajšieho nepriateľa, ktorého mohol vykresľovať ako bezpečnostnú hrozbu nielen pre USA, ale pre všetky mierumilovné a slobodymilovné štáty sveta. Do roly arcinepriateľa pasoval islamistický terorizmus s odôvodnením podloženým dramatickými televíznymi reportážami New Yorku, kde sa po náraze lietadiel pilotovaných vraj samovražednými teroristickými skupinami hnutia al-Kájda zrútili mrakodrapy Twin Towers. Písal sa 11. september 2001 a Spojené štáty aktivovali článok 5 zakladajúcej Washingtonskej zmluvy NAT0 z roku 1949.
Zacitujme si ho (v českej jazykovej mutácii), pretože je počas súčasných vojenských zrážok na Ukrajine zo všetkých štrnástich článkov zmluvy najcitlivejší, najcitovanejší, ale i najkontroverznejší.
ČLÁNEK 5
Smluvní strany se dohodly, že ozbrojený útok proti jedné nebo více z nich v Evropě nebo Severní Americe bude považován za útok proti všem, a proto se dohodly, že dojde-li k takovémuto ozbrojenému útoku, každá z nich, uplatňujíc právo na individuální nebo kolektivní sebeobranu uznané článkem 51 Charty OSN, pomůže smluvní straně nebo stranám takto napadeným tím, že neprodleně podnikne sama a v součinnosti s ostatními stranami takovou akci, jakou bude považovat za nutnou, včetně použití ozbrojené síly, s cílem obnovit a zachovat bezpečnost severoatlantického prostoru. Každý takový útok a veškerá opatření učiněna v jeho důsledku budou neprodleně oznámena Radě bezpečnosti. Tato opatření budou ukončena, jakmile Rada bezpečnosti přijme opatření nutná pro obnovení a zachování mezinárodního míru a bezpečnosti.
Varia nás už dlho
Americký prezident za jednomyseľnej podpory partnerov v NATO a súcitného porozumenia väčšiny štátov sveta vrátane putinovského Ruska vyhlásil okamžite po 11. septembri vojnu svetovému terorizmu. Pod anglickým názvom War on Terror vytvorila univerzálnu zámienku na celosvetové a marketingovo riadené šírenie strachu. Vyhlasovanie mimoriadneho stavu a ohrozenia národnej bezpečnosti dovoľovalo vládam krajín tzv. vyspelého demokratického Západu prijímať tvrdé protiteroristické opatrenia obmedzujúce základné občianske práva a osobné slobody. Spojené štáty so svojimi vojenskými spojencami si uzurpovali právo šliapať po medzinárodnom práve a podnikať preventívne vojny, operácie a tzv. kinetické akcie. Ani Organizácia Spojených národov sa im nestavala na odpor a nespochybňovala ich akcie. Severoatlantická aliancia sa tak prezentovala pred ustráchanými Východoeurópanmi ako spoľahlivý ochranný dáždnik a nemožno sa čudovať ich vtedajším vládam, že sa podeň ozlomkrky hrnuli.
S odstupom času si aj politickí analfabeti v Európe začínajú uvedomovať paralely medzi rozvirovaním paniky pred všeobecným ohrozením života každého z nás vtedy – a masmediálnym vybičovaním panikárenia pred inou údajnou megahrozbou v roku 2020. Áno, pred nafúknutou epidémiou covidu-19. Ukázalo sa, že iba na prechodné obdobie dovtedy, až vojenskopriemyselný komplex mohol od 24. februára 2022 začať strašiť Európanov starým známym ruským, vraj rozzúreným medveďom.
AUTOR: Patrik Sloboda
