Prečo ECB znížila základnú úrokovú sadzbu a americká centrálna banka nie, súvisí ani nie tak s mierou inflácie ako skôr s hospodárskym rastom na oboch stranách Atlantiku. Zatiaľ čo americká vojnová ekonomika „šľape“ ako sa povie na plný plyn, európska zápasí s nízkym rastom a preto si ECB myslí, že poklesom úrokovej sadzby vyvolá vyšší dopyt po lacnejších peniazoch, ktorými by sa ekonomika mohla oživiť. Tento problém však nemá Fed, keďže americká ekonomika je na tom momentálne lepšie, čo vyvoláva tlak na budúci inflačný rast a preto je z ich strany opatrnosť na mieste. Napokon aj miera inflácie je na druhej strane Atlantiku na hranici 3 percent, čo je viac ako v eurozóne, čo môže byť ďalší dôvod prečo ECB prvýkrát v histórii v znižovaní úrokovej sadzby sa správala ináč ako americký Fed. Medzi ďalšie dôvody treba aj spomenúť, že eurozóna bola viac poznačená energetickou krízou, zatiaľ čo v USA nie sú až tak závislí na dovozoch ropy a zemného plynu. Ako a či bude ECB v znižovaní pokračovať nebudeme špekulovať, čo napokon platí aj pre americkú centrálnu banku.
Skoršie zníženie s negatívnymi dôsledkami
ECB musela počítať s tým, že s poklesom jej základnej úrokovej sadzby klesne aj výmenný kurz eura voči americkému doláru a či počítala s tým, že americká inflácia môže „zaplaviť“ starý kontinent, si počkajme. Akú v tom hrala psychika že ECB nebude kopírovať americkú menovú politiku tak, ako doteraz nevieme. Čo však vieme, že dostať na oboch stranách zemeguli infláciu pod dve percentá bude skôr nemožné z dôvodu, že všadiaľ sa „tlačí“ na rast miezd a zvyšovanie dôchodkov, čoho dôsledkom sa zvyšuje ich kúpna sila a teda dopyt po tovare a službe, na konci ktorého je vždy zvyšovanie inflácie. Tiež netreba byť mimo, keď ECB vykazuje inú mieru inflácie aká bude v tom čase na Slovensku, čo súvisí s rozdielnou štruktúrou hospodárskeho cyklu len v členských krajinách eurozóny, s čím si nepomôžeme. Základnú úroková sadzba totiž z toho dôvodu nám nemusí vyhovovať, z dôvodu čoho sa môže koaličná vláda rozhodnúť pre rôzne konsolidačné opatrenia ako trebárs vlani do cien energii pre domácnosti všetkým rovnako a nie adresne. Americká centrálna banka určite viac prehliada terajšiu mieru americkej zadlženosti, ako ECB, s ktorou americká administratíva si problémy nerobí. Ešteže nás prezidentka ECB Christine Lagardová upozornila že júnové uvoľnenie menovej politiky nemôžeme tak pokladať za začiatok cyklu lineárneho uvoľnenia menovej politiky a preto je aj pripravená terajšiu úrokovú sadzbu 4,25 percenta ponechať na dlhšiu dobu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.