ECB kladie mladým prekážky pod nohy

· Čas čítania: 2 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Keď politici v panike zo šíriacej pandémie ekonomiku zatvorili, musel sa kolobeh peňazí zastaviť a preto centrálna banka reagovala tak ako vždy, tlačením obrovskej masy lacných peňazí. Na prekvapenie väčšiny nedošlo k nárastu inflácie v cenách tovarov a služieb, ale k nárastu aktív akými sú akcie, nehnuteľnosti a zlato. Centrálne banky začali vo veľkom vykupovať zlato preto, aby „rozdávali“ peniaze, ktorých hodnota neustále klesá. Dnešná menová politika ECB samozrejme vyhovuje najviac zadlženým členským štátom eurozóny, ktoré tak „zneužívajú“ nulové a záporné úrokové sadzby ako aj možnosť prefinancovať svoje deravé štátne rozpočty ich lacnými štátnymi dlhopismi.

Takto to fungovalo aj za predchádzajúce prezidenta ECB Taliana Mario Draghiho, ktorý v období globálneho hospodárskeho rastu sa touto menovou politikou podpísal pod zadlženosť svojej krajiny, ktorá bola po Grécku druhá najväčšia a pritom nebola nikdy sankciovaná za neplnenia rozpočtových kritérií stability eura. Právom sa očakávalo, že po nástupe novej prezidentky ECB Christine Lagardeovej sa menová politika centrálnej banky zmení, čo sa doteraz nestalo. Práve naopak, prišla pandémia so spomínanými dôsledkami a preto ECB ako záchranca poslednej inštancie bankového sektora „pláta“ aj deravé štátne rozpočty.

Aby komerčné banky dostali od ECB lacné peniaze, musia ich čo najviac požičať firmám a domácnostiam, a tak si kladieme oprávnenú otázku, či firmy peniaze investujú do ziskových projektov tak, aby aj pri nízkych úrokoch bolo z ich strany zabezpečené splácanie úverov. Riziko pre banky je nízke, keďže za úvery ručí štát, ako napokon vždy, peniazmi daňových poplatníkov. Navyše, keďže peniaze dostanú od ECB za mínusovú úrokovú sadzbu, dosahujú aj pri nižších úverových úrokových sadzbách vyšší zisk. Nie je však tento mechanizmus požičiavania peňazí v konečnom dôsledku len „udržovaním pri živote“ nekonkurenčných firiem s nízkou produktivitou práce bez možnosti zvyšovania miezd predovšetkým mladých zamestnancov? Pôžičky však podporujú udržanie zamestnanosti, čo sa dnes pokladá za najdôležitejšiu politickú úloha vlády.

A preto terajšia menová politika ECB poškodzuje mladých nielen v tomto prípade, ale aj z dôvodu, že úroky na sporiacich účtoch sú nízke a tak si nemôžu nasporiť na kúpu vlastného bývania, pričom ceny nehnuteľností sú práve z dôvodu menovej politiky ECB tak vysoké. Ako teda chceme zmeniť našu nepriaznivú demografickú situáciu, keď ECB kladie mladým pod nohy menové prekážky?

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár