O tom, že uvoľnená menová politika ECB sa podpísala pod rast inflácie, cien nehnuteľností a akciových indexov, sa vie. Menej sa už hovorí o tom, že na rast spomínaných parametrov sa podieľal aj rast miezd, ktorý totiž nebol v súlade s rastom produktivity práce. Domácnosti tak nemali žiadny väčší problém s mesačnými splátkami hypotéky, ktoré sa ale v niektorých prípadoch potiahli až do ich dôchodku. Aká je teraz situácia keď finančnú krízu z roku 2008, dnes vystriedala kríza dodávok energetických zdrojov?
Konfliktných situácií akosi pribúda
Menová politika ECB sa sprísňuje, Národná banka Slovenska obmedzuje prístup k čerpaniu hypotéky v závislosti od veku žiadateľa hypotéky, čo všetko vedie k zvyšovaniu mesačných splátok a keďže inflácia odkrajuje z rodinného rozpočtu čoraz viac na platby energií a nákupov potravín, sa situácia v hospodárení domácnosti začína komplikovať. Momentálne však situáciu komplikuje uholné a ropné embargo a s obavami tiež sledujeme situáciu okolo zemného plynu, ktorého dodávky sa od určitého času znižujú až o polovicu. ECB sa zatiaľ nepriznala, že so sprísnením menovej politiky ale mohla prísť skôr, aj keď na druhej strane chápeme, že počas pandémie si nemohla dovoliť menovú politiku sprísňovať, keďže bolo nutné podporiť ekonomiku eurozóny peňažnými injekciami, čo sa napokon aj stalo. Z čoho však máme najväčšie obavy je, že tento krát kríza postihne viac priemysel, ktorý je pre nás kľúčový, ako služby, čo bolo v rámci pandémie opačne.
Zadlženosť nemá konca kraja
Iným problémom eurozóny sú narastajúce dlhy, ktoré sú dnes v priemere 95 percent k HDP, pričom Grécko ich má 193 a Taliansko 150 percent, ale Slovensko len okolo 60 percent k HDP. Je oprávnená obava, čo sa bude diať v tých najviac zadlžených južných štátoch eurozóny, keď sa pre nich úroky zvýšia, čím sa splácanie zadlžených verejných rozpočtov predraží. Hrozí nám teda obdoba Ponziho schémy v ktorej výnosy predchádzajúcim investorom sa vyplácali novými vkladmi ďalších? Pri porovnaní menovej politiky americkej a európskej centrálnej banky vidíme zásadné rozdiely v tom, že prvá hovorí, že jej úrokové sadzby sa budú do konca zvyšovať viackrát s narastajúcim bázickým percentom, zatiaľ čo druhá má skôr povinnosť okrem „okresania“ inflácie dohliadnuť aj na stabilitu eurozóny, v ktorej jednotlivé členské krajiny zápasia s rozdielnym hospodárskym cyklom a teda aj s rozdielnym percentom inflácie, čo má aj zásadný vplyv na výšku výnosov ich štátnych dlhopisov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.