S pojmom inflácia sa v poslednom období stretávame akosi často, dokonca sme ochotní aj akceptovať že sme mali aj inflačnú krízu, pod ktorou rozumieme rast cien všetkého nad inflačný cieľ centrálnej banky. Prečo sa ceny zvyšujú sme si mali možnosť overiť v praxi, keď sa nám znížila kúpna sila, peniaze na účtoch strácali na hodnote, klesala výnosnosť investícii a takto môžeme pokračovať. Čo nás však prekvapilo, že namiesto pojmov mierna inflácie alebo hyperinflácia sme si museli zvyknúť na pojmy celková miera inflácie a jadrová inflácia, ktorá sa počíta bez cien potravín a energií a voči ktorej sú menové nástroje, v našom prípade ECB účinné. Keď sa má najvyšší orgán centrálnej banky rozhodnúť ako ďalej s úrokovými sadzbami, tak osobitne sleduje celkovú a jadrovú infláciu, čo nás teda poriadne prekvapilo. Keď sa jadrová inflácia zvyšuje tak nie z dôvodu vyšších cien potravín alebo energií, ale z dôvodu predovšetkým vyššieho rastu miezd ako produktivity práce čo ináč znamená, že na finančnom trhu je peňazí viac ako je masa tovarov a služieb. Z uvedeného ale vyplýva, že ceny potravín a energií sa môžu znižovať len administratívnym rozhodnutím vlády, alebo len konkurenciou, ktorá nastaví vyrovnaný vzťah medzi ponukou a dopytom.
Rast miezd bez produktivity je inflačným strašiakom
ECB počas septembra znížila svoje úrokové sadzby predovšetkým z dôvodu slabého rastu európskej ekonomiky a potom z dôvodu poklesu jadrovej inflácie s otáznikom, že v prípade jej rastu nebude váhať opäť úrokové sadzby zvýšiť. Rizikom sú konsolidačné opatrenia, ktoré síce počítajú sa rastom DPH ale nie na potraviny, ktoré spolu s energiou sa najviac podieľajú na výdavkoch domácností a preto by nemali vyvolať inflačné tlaky. Čoho sa ale ECB najviac obáva, sú tlaky na zvyšovane miezd zamestnancov zdravotníctva a školstva, v ktorých sa v minulosti uplatňoval „platový automat“, čo znamená každoročná valorizácia ich príjmov v závislosti od miery inflácie, bez rešpektovania výsledkov práce, ako trebárs priebežné výsledky v medzinárodných testoch alebo pripravenosť absolventov škôl na trh práce, V súkromnom sektore dochádza k zvyšovaniu miezd predovšetkým z dôvodu nedostatku zamestnancov a tiež nie z dôvodu rastu produktivity práce.
S rastom inflácie sa počíta s poklesom úrokov skôr nie
Pokiaľ by došlo do konca tohto roku k ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb zo strany ECB, bolo by to prekvapením pre všetkých ktorí tvrdia, že opatrenia vlády budú infláciu zvyšovať, napokon zdražovanie niektorých potravinárskych výrobkov predovšetkým z mlieka v maloobchodnej sieti už začalo. V niektorých štátoch eurozóny klesla inflácia pod dvojpercentný inflačný cieľ, zatiaľ však nie na Slovensku, čo podľa všetkého bude navždy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.