Predpovede, že koncom októbra zvýši ECB úrokové sadzby sme tušili, čo však prekvapilo je razantnosť o 75 bázických bodov, ináč povedané až na úroveň 2 percent. Ale prečo, kladieme si oprávnenú otázku, keďže doteraz sa tvrdilo, že príčinou inflácie sú ceny energetických surovín predovšetkým z Ruska, ktorých objem v poslednom období výrazne klesol? Napriek tomu sa inflácia neustále zvyšuje, čo len potvrdzuje že „inflačný zakopaný pes“ je niekde inde. Aký to bude mať dopad na všetko sa vie, keďže ich spoločným menovateľom bude ešte väčšie zdražovanie nových hypotekárnych úverov, čo určite ovplyvní aj dopyt po nových nehnuteľnostiach a teda aj ich ceny. Radosť budú mať všetci kupujúci bytov, ktorí na ich kúpu si nepotrebujú peniaze požičať, čo podľa štatistiky od Národnej banky Slovenska ich nie je málo. V tejto súvislosti treba povedať, že regulátor úverového trhu určite sprísni podmienky čerpania, čo môže zvýšiť dopyt po spotrebných úveroch ako aj od nebankových inštitúcií. Koho sprísňovanie menovej politiky ECB poteší a koho najviac zarmúti?
Úroková vojna na vklady sa neočakáva
Najsmutnejší ale budú správcovia štátnych dlhopisov, ktorými sa financujú dlhy štátneho rozpočtu a ten ako vieme každým rokom narastá. Výstrahou nech je posledný predaj štátnych dlhopisov na 10 rokov za úrok 4 percentá, keďže pred pandémiou boli ich výnosy pod pól percenta, niekedy dokonca aj záporné. Na druhej strane budú mať radosť s ich vyšších úrokov verejné rozpočty, ktoré počítajú s tým, že ceny spotrebných predmetov budú vyššie a teda aj vyššie budú spotrebné dane, ktoré sú najvýznamnejšou položkou štátneho rozpočtu. Keďže sa počíta aj s nárastom miezd, budú vyššie dane a odvody od zamestnancov. Ako budú na vyššie úrokové sadzby reagovať najviac zadlžené ekonomiky eurozóny, ktoré dlhy nedokázali znižovať ani vtedy, keď peniaze boli za „babku“, si pri vyšších úrokoch väčšina z nás ani nevie predstaviť. Predpokladá sa, že ECB má v zálohe aj iné neštandardné menové opatrenia o mechanizme ktorých radšej nahlas nehovorí. Nebude to určite doterajšia úroveň kvantitatívneho uvoľňovania, ale keď sa eurozóna bude dlhovo „potápať“, nedá sa vylúčiť. Nikto z nás si nevie predstaviť, že by Rada guvernérov ECB nechala eurozónu a teda aj samých seba potopiť. Či doterajšia úroková vojna na hypotéky medzi bankami, bude nahradená úrokovými vojnami na vklady, sa ale nepočíta. Pre väčšinu z nás môže byť nepochopiteľné prečo centrálna banka v rámci zníženia dopytu po tovaroch a službách nezvyšuje úrokové sadzby na vklady. To sa ale neodvažujeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.