Občania Európskej únie by si mali pripraviť zásoby jedla, ktoré im v prípade núdze vydržia najmenej 72 hodín, hovorí nová stratégia, ktorú v stredu zverejnila Európska komisia. Stratégia pripravenosti, ktorú v Bruseli predstavila podpredsedníčka komisie Roxana Minzatuová, by mala „posilniť schopnosť EÚ predvídať a predchádzať novým krízam a hrozbám a rýchlo na ne reagovať“. V súvislosti s rastúcimi hrozbami hybridných útokov sa návrh zameriava aj na kybernetickú bezpečnosť, vrátane plánu na „európsky varovný systém kybernetickej bezpečnosti“.
Stratégia „prichádza v čase, keď Európska únia čelí výzvam „od rastúceho geopolitického napätia a konfliktov, hybridných a kybernetických bezpečnostných hrozieb, manipulácie a zasahovania zo zahraničia až po klimatické zmeny a prírodné katastrofy“, stojí v tlačovej správe. „Európska únia musí byť pripravená chrániť svojich občanov,“ dodáva únijná exekutíva. Ide o ochranu nielen obyvateľov a ich bezpečnosti, ale aj fungovanie únie, teda nemocníc, škôl či napríklad vnútorného trhu. „Nové skutočnosti vyžadujú novú úroveň pripravenosti v Európe.
Stratégia uvádza 30 kľúčových krokov a podrobný plán, ako ich splniť. Zameriava sa napríklad na zlepšenie systémov včasného varovania, posilnenie fungovania strediska rýchlej reakcie ERCC, ktoré koordinuje pomoc pri pandémiách aj iných krízach, zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a pitná voda, ale aj posilnenie pripravenosti populácie. To znamená okrem iného zvýšenie povedomia obyvateľstva o hrozbách a rizikách, ktoré sa môžu objaviť.
Rizikami môžu byť prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne poveternostné javy „spôsobené zmenou klímy“, ďalej katastrofy spôsobené ľuďmi, ako sú priemyselné havárie, technologické poruchy a pandémie. Medzi ďalšie riziká komisia radí hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy, teda ozbrojené konflikty, vrátane možnej ozbrojenej agresie proti členským štátom.
Podľa Minzatuovej nestačí iba „reagovať na potenciálne riziká a hrozby, ale Európania musia zmeniť svoj prístup“. „Musíme byť lepšie pripravení, mať účinnejší súbor nástrojov, ako reagovať na určité typy hrozieb,“ uviedla podpredsedníčka EK na tlačovej konferencii. „Zapájame všetky: vlády, komunity, občanov aj dobrovoľníkov“. Konkrétne spomenula príručku prežitia zo Švédska. V súvislosti s potrebnými zásobami na 72 hodín upresnila, že by malo ísť o vodu, potraviny, najmä konzervované, svetlo, hygienické potreby a dlhovlnné rádio, aby človek mohol získavať informácie. \“Informovala som sa aj na Ukrajine. Tam majú aplikácie, ktoré povedia, či sa blíži dron alebo raketa a či sa majú ľudia okamžite schovať do krytov alebo len pod stôl. Existuje veľa vecí, o ktorých sa môžeme poučiť od našich partnerov,\“ dodala.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. EU Preparedness Union Strategy to prevent and react to emerging threats and crises, ec.europa.eu, 26.3.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.