Podľa publikovaných štatistických údajov za posledný štvrťrok minulého roka bol rast HDP v eurozóne 0,1%,, v EÚ 0,3% a na Slovensku 1,1 percento, s čím z dôvodu, že naši najväčší obchodní partneri, ktorými sú Nemecko, Rakúsko či Česko s mínusovým rastom HDP, by sme mohli byť spokojní. Zmenou oproti predchádzajúcim rokom je, že pokiaľ v minulosti sa na raste HDP podieľala viac domáca spotreba, tak v sledovanom období bol najväčším ťahúňom rastu HDP čistý export. Podľa iných údajov sa v minulom roku zvýšila kúpna sila väčšiny slovenských domácností kam patria aj dôchodcovia a to až o 10 percent, čo na peniaze predstavuje navyše mesačne 75 eur. Pod kúpyschopnosťou rozumieme, že z dôvodu vyšších miezd ako bola inflácia sme si mohli „dovoliť“ kúpiť viac, čo sme nevyužili. Prečo? Domácnosti si uvedomili, že čím viac budú zarobené peniaze míňať tým vyššia bude inflácia a keďže po mnohých rokoch sa aj zvýšili úrokové sadzby v priemere okolo 3 percent ročne, začali aj viac šetriť, ktoré ale v poslednom období začínajú klesať, čo môže byť signál, že ECB bude podľa všetkého svoje úrokové sadzby znižovať a potom budú klesať úroky na vklady ako aj na hypotéky.
Vojenské konflikty na príťaž bez konca
Inflácia v eurozóne už atakuje inflačný cieľ ECB a preto si kladieme oprávnenú otázku prečo sa úroky neznižujú. Odpoveď ECB však poznáme, jadrová inflácia. V eurozóne klesla inflácia na priemerných 2,6 percenta, ale jadrová inflácia je o 0,5 percenta vyššia, čo vraj nedovoľuje ECB znižovať jej úrokové sadzby. Čo je ale zaujímavé, že keď pred pár rokmi bola jadrová inflácia na úrovni 3%, bola vtedy úroková sadzba ECB na nule? Či bude iným dôvodom jej strata nebudeme špekulovať, ale v ekonomike obyčajne všetko so všetkým súvisí a tak si budeme musieť na rozhodnutie ECB počkať. V tejto súvislosti je zaujímavé, že inflácia v Česku síce klesla na 2,3 percenta a je teda blízko inflačného dvojpercentného cieľa, napriek tomu je terajšia úroková sadzba až 6,25 percenta, čo bude jeden z dôvodov prečo makroekonomický ukazovateľ HDP vykazoval aj spomínanú stratu. Či to je dôvod prečo česká koruna oslabila na 25,50 za euro, uvidíme. Dôvodom znehodnotenia bude skôr pokles jej úrokovej sadzby a teda menší je dopyt po českej korune. Čo povedať na záver je, že prvé tohtoročné zvýšenie úrokových sadzieb nebude skôr ako v júni a či sa dožijeme do konca roka ešte ďalšieho, nešpekulujeme. Problémom naďalej ostávajú vojenské konflikty bez záveru na Ukrajine a v Pasme Gazy ale aj opakované útoky jemenských rebelov na lode v Čiernom mori, z dôvodu čoho sa komplikujú dopravné trasy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.