Ekonomika eurozóny sa veru nemá za rok 2024 čím pochváliť. Dvadsaťčlenný blok Európskej únie platiaci spoločnou menou balansuje na hranici recesie bez nádeje, že v roku 2025 to bude lepšie z viacerých dôvodov, z ktorých spomeňme že dve jej najväčšie ekonomiky bez ktorých sa v eurozóne nič nepomohlo sú na tom z hľadiska ukazovateľa HDP výrazne horšie ako je jeho priemer v eurozóne. O dôvodoch sme už písali a tak sa nebudeme opakovať. Ďalším dôvodom je clo s ktorým prišiel budúci americký prezident D. Trump na európske tovary ako aj služby, s čím sa nepočítalo. Index dôvery sa zhoršil pre sektor ekonomiky a tiež pre ukazovateľ domácej spotreby a to napriek nárastu vlaňajších reálnych miezd. Podľa všetkého to vyzerá, že domácnosti začali viac šetriť ako míňať a mnohé z nich začali aj investovať. A tak jediné, čo domácnosti eurozóny očakávajú je rast inflácie, z ktorej majú radosť tí, čo doteraz vedeli na inflácii „zarobiť“, čo väčšina domácnosti nie je. Prečo napriek negatívnym informáciám z prostredia eurozóny, terajší český prezident Petr Pavel opakovane vyzýva českú vládu aby „posúrila“ zodpovedných pre čo najskorší vstup do eurozóny z dôvodu lepšieho postavenia krajiny v Európskej únii.
Pakt stability a rastu drží eurozónu pokope
Česká ekonomika bez eura je na tom z bývalých štátov východnej Európy viac ako dobre. Terajší jej rast HDP je na úrovni až 90 percent priemeru EÚ, čo je o 20 percent viac ako je priemer Slovenska. Prezident „prehliada“ že spoločná mena sa „narodila“ s vrodenou chybou, keďže medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikmi členských štátov eurozóny je nesúlad vyvolaný rozdielnymi hospodárskymi cyklami v členských krajinách eurozóny. Tento rozpor znamená, že rovnaké percento úrokovej sadzby bude vyhovovať niektorej národnej ekonomike v našom prípade najviac Nemecku, ale určite nie Taliansku ale ani Slovensku. Tento nesúlad sa dá čiastočne vyriešiť len dodržiavaním pravidiel Paktu stability a rastu , s čím má väčšina členských štátov eurozóny problémy. Tento nástroj menovej politiky znamená, že euro bude stabilné len vtedy keď ročný deficit verejných financií k HDP bude pod 3 percentá a kumulatívny deficit verejného dlhu k HDP pod 60 percent. Kritéria stability spoločnej meny musela každá krajiny splniť pred vstupom do eurozóny, čo Slovensko splnilo. S príchodom covidu v roku 2020 bol Pakt stability a rastu pozastavený. Podľa niektorých českých ekonómov by Česko do eurozóny malo vstúpiť až vtedy keď všetky terajšie členské štáty eurozóny budú aj spomínané kritéria plniť, čo podľa názoru viacerých nebude už nikdy, keďže ekonomické rozdiely medzi jednotlivými štátmi eurozóny neustále zväčšujú, čo môže viesť až k rozpadu eurozóny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.