Po 2.svetovej vojne sa európska ekonomika pokladala za konkurencieschopnú, čo po niekoľkých desiatkach rokov už neplatí. Dôvodom sú nielen geopolitické prekáračky medzi USA a Čínou, ale aj vojenské konflikty a z nich vyplývajúce energetická, finančná, inflačná a dlhová kríza, čo môže byť len čiastočná pravda. Prečo sa málo hovorí o pokles súkromných a verejných financií do vzdelania, do vedy a výskumu, bez ktorých si nevieme predstaviť rast produktivity práce ktorá v EÚ klesá a tak sa nečudujme, že podiel európskej ekonomiky na HDP vo svete klesá, jej ročný rast v tomto roku sa očakáva na úrovni pod 1 percento, zatiaľ čo USA počíta s viac ako 2,5 percentným hospodárskym rastom a Čína s rastom až 5 percent. V tejto súvislosti je ale na mieste otázka, či sa funkcionári európskych inštitúcii nevenujú viac iným geopolitickým nešvárom, ktoré sú len príťažou ako posunúť európsku ekonomiku pre väčšinu z nás želateľným smerom.
Peniaze z fondu obnovy na investičné suchoty
Ako je na tom slovenská ekonomika? Podľa makroekonomických ukazovateľov dobre, keďže v tomto roku počítame s rastom HDP na úroveň 2,3 percenta, čo je dvojnásobne viac ako je priemer únie. Máme aj najnižšiu mieru nezamestnanosti v histórii a tak jedine čo nás ťaží je narastajúca mier zadlženosti k HDP, čo je aj jeden z dôvodov prečo sa v najbližších rokoch chystáme ich konsolidovať. Podľa všetkého budú tieto opatrenia dôvodom prečo v budúcom roku očakávame skôr spomalenie, keďže v tomto roku sa na raste najviac podieľala domáca spotreba, čo v budúcom roku z dôvodu nižšieho rastu miezd a dôchodkov, určite nebude. Čo to pre nás znamená? Budeme sa musieť viac spoľahnúť na peniaze z fondu obnovy, ktorým by sme chceli dobehnúť už spomínané investičné suchoty, čo si bude vyžadovať nielen vhodné investičné projekty ale aj „rozum do hrsti“.
ECB reagovala na pokles inflácie s výkričníkom
ECB znížením refinančnej a depozitnej úrokovej sadzby pomohla oživiť rast ekonomiky eurozóny s „výkričníkom“, že bude vedieť zasiahnuť v prípade, že inflácia sa pohne jej neželaným smerom. Na rast inflácie sa určite budú podieľať aj konsolidačné vládne opatrenia a strašiakom môže byť avizovaná cena plynu, ktorá sa vraj z rôznych dôvodov môže zvýšiť aj o nepredstaviteľných 30 percent a vláda zatiaľ nehovorí nič o kompenzácii, na ktorú sme boli v predchádzajúcich rokoch zvyknutý a keď tak adresnejšie, čo doteraz nebolo. Rizikom môžu byť aj každoročne narastajúce ceny služieb, ktoré spôsobujú „vrásky“ funkcionárom centrálnej banky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.