Podľa väčšiny oslovených ekonómov bude slovenská ekonomika v tomto roku v recesii, pod čím sa rozumie pokles HDP. Dôvodom bude nárast inflácie a pokračujúca energetická kríza, ktoré jej fungovanie oslabujú. Niektorí z nich však majú iný názor predovšetkým z dôvodu, že fiškálne stimuly vlády týkajúce sa kompenzácie vysokých cien energií a zvyšovanie miezd zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ktorých mzdy sú dokonca vyššie ako sú mzdy v súkromnom sektore, by mali v konečnom dôsledku podporovať zvyšovanie domácej spotreby, ktorá sa u nás najviac podieľa na raste HDP. Zvyšovanie miezd v spomínanom sektore môže v niektorých prípadoch „poraziť“ terajšiu mieru inflácie, čo znamená, že nemusí dôjsť ani k poklesu reálnych miezd, čo čiastočne platí aj pre dôchodcov, ktorým sa od nového roka zvýšila penzia o 11,8 %. O tom, že s expanzívnou fiškálnou politikou budú v ďalších rokoch problémy treba počítať až vtedy, keď do hry vstúpia výdavkové limity, ktoré síce máme zavedené v štátnom rozpočte v tomto roku, ale ich sledovanie bolo zo strany Európskej komisie dočasne pozastavené. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich vypočítala na základe metodiky, ktorá bola odsúhlasená na ministerstve financií. Ak by sa v praxi akceptoval, pôjde o zásadnú rozpočtovú reformu u nás v tom, že do jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu sa zavedie rozpočtová disciplína, čím sa umožní dodržať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý tiež poznáme pod názvom dlhová brzda.
Vyššie úroky znižujú spotrebiteľský dopyt
Na konci minulého roka sme vykazovali 15 % mieru inflácie a aký bude jej ďalší vývoj, bude závisieť od cien potravín a energií na ktoré však nebudú mať vplyv narastajúce úrokové sadzby ECB. Tie by však mali mať vplyv na pokles spotrebiteľského dopytu na tovary a služby, ktorý tak môže naštartovať spomínanú hospodársku recesiu. Samozrejme, veľa bude tiež závisieť od pokračovania rusko- ukrajinského konfliktu, ktorý sa najviac dotkne predovšetkým ceny plynu a to aj napriek tomu, že sa európskemu kontinentu podarilo znížiť doterajšiu závislosť od ruského plynu smerom k dodávkam plynu z viacerých krajín západu a východu. Aký to bude mať dopad na ruskú ekonomiku, nebudeme špekulovať, keďže vieme, že ruský plyn je čoraz viac presmerovavaný na ázijský kontinent, ktorého štáty ako sú Čína, India, Indonézia zaznamenali obrovský hospodársky rast. A tak v najbližších rokoch môžeme očakávať aj výrazné zvýšenie podielu Ázie na svetovej ekonomike a výrazný pokles Európy, čo nie je dobrá správa pre exportne orientovanú slovenskú ekonomiku. Slovenské domácnosti bude zaujímať aj budúci vývoj na trhu nehnuteľnosti, keďže sme investovali do neho najviac vlastných ako aj cudzích peňazí.
Očakávaná kríza životných nákladov
Problémom slovenských domácností je narastajúca zadlženosť, ktorá už prekročila 12 tisíc euro na osobu, čo napokon platí aj pre verejné financie, ktorých deficit k HDP atakuje hranicu takmer 70 percent. Navyše sa nám nedarí vo viacerých porovnávacích ukazovateľoch, ako podiel HDP na osobu, v ktorom sme klesli na úroveň okolo 75 % priemeru EÚ, ale v Česku je podiel nad 90 % priemeru únie. Keď sme pred 10 rokmi už dosahovali takmer 92 % úrovne českej ekonomiky, tak dnes dosahujeme len 75 % a takto by sme mohli pokračovať. Problémom zadlženosti je viacero a síce narastajúce úrokové sadzby ECB, ktoré zdražujú všetko, čo napokon platí aj pre narastajúce výnosy zo slovenských štátnych dlhopisov, ktoré za posledné 2 roky zdražili niekoľkonásobne. Čo je však pre nás zlé, že čoraz viac investujeme do spotreby a nie do investícii a tak sa aj právom obávame, že u nás dochádza ku kríze životných nákladov. Budúca koaličná vláda bude musieť uskutočniť konsolidáciu verejných financií, ktorá však bez zásadných reforiem nebude možná.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.