Svetová ekonomika prechádza v 21. storočí procesom výrazného presunu tvorby bohatstva z výrobných sektorov do domény služieb – a v prvom rade finančných služieb. Zisk v nich plynie predovšetkým zo špekulatívnych finančných transakcií a finančná oligarchia neustále hľadá nové možnosti výhodného investovania. Jednu z najlukratívnejších nachádza v poskytovaní služieb nového druhu. Stávame sa svedkami doťahovania privatizácie prírodných zdrojov a premeny posvätného bohatstva matky prírody na predajný tovar. Prínosy, ktoré príroda poskytuje od nepamäti človečenstvu, začínajú byť speňažované ako takzvané ekosystémové služby.
Z tovarov služby
Šéf Svetového ekonomického fóra a propagátor tzv. inkluzívneho kapitalizmu Klaus Schwab hlása už niekoľko rokov tézu, že bežný človek sa musí zbaviť túžby byť vlastníkom. Namiesto toho si má zvykať na systém, v ktorom sa zmení na používateľa tovarov a služieb. Myslí sa tým, že na ekologicky uvedomelého používateľa služieb, ktoré mu budú poskytované vraj so zreteľom na potrebu šetrného a udržateľného nakladania so zdrojmi.
Zbavenie radového občana možnosti vlastniť predmety každodennej spotreby vedie k reštrukturalizácii existujúceho spoločensko-hospodárskeho poriadku. Schwabovský inkluzívny kapitalizmus tak fakticky zbavuje väčšinovú populáciu osobného vlastníctva. Poslankyňa dánskeho parlamentu Ida Aukenová predstavila pred siedmimi rokmi na Svetovom ekonomickom fóre obraz sveta v roku 2030, v ktorom by malo takmer vymiznúť osobné vlastníctvo. Bola to natoľko fascinujúca vízia, že ju 10. novembra 2016 publikoval i portál týždenníka Forbes Magazine.
Najčastejšie sa z nej cituje úvodný odsek: „Vitajte v roku 2030. Vitajte v mojom meste, lepšie povedané v našom meste. Nič nevlastním. Nemám dom ani auto, ani prístroje pre domácnosť.“ Kľúčový v celom programovacom článku je však koncept premeny predaja tovarov na predaj poskytovaných služieb „products turned into services“. Vlastníctvo predmetných tovarových položiek tak prechádza na úzku spoločensko-ekonomickú vrstvu prevádzkovateľov, správcov a vlastníkov príslušných servisných odvetví.
Ak si väčšinové obyvateľstvo bude musieť všetko potrebné na každodenný život od nich požičiavať a prenajímať, upadne do nebezpečnej závislosti. Miera tej závislosti sa vystupňuje v podmienkach, keď plutokracia prevezme vlastníctvo základných prírodných zložiek ako voda, pôda a vzduch. Cez práva plynúce z patentového vlastníctva si už začala nárokovať na svojvoľné nakladanie s geneticky upravenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi vrátane ľudského. Masmediálne hysterizovanie krízových situácií najrôznejšieho druhu rozptyľuje vnímavosť verejnosti, ktorá potom prenecháva panstvu voľnú ruku pri zavádzaní právneho rámca pre nastolenie techno-feudálnych hospodárskych pomerov.
Transatlantickí dirigenti svetovej ekonomiky dotlačili medzištátne inštitúcie ako OSN a Európska únia k tomu, aby oficiálne presadzovali urýchľovanie finančného vyčísľovania pestrej škály prínosov rôznorodých zložiek ekosystému planéty. Účel je zrejmý. Môžu sa podnikateľsky speňažovať ako ekosystémové služby. Podľa metodiky, zavedenej pred dvadsiatimi rokmi v rámci iniciatívy OSN Millennium Ecosystem Assessment (Hodnotenie ekosystému k miléniu) sa ekosystémové služby či zjednodušene prínosy prírody delia na štyri skupiny:
- Zásobovacie služby (Provisioning services). Zahŕňajú prínosy získavané z ekosystému: pitnú a úžitkovú vodu, potraviny a krmivá, nerastné suroviny a zdroje, energonosiče slúžiace ako kurivo a pohonné látky, vlákna získavané z rastlín, biochemické látky, liečivá, genetické zdroje využívané pri šľachtení a v biotechnológiách atď.
- Regulačné služby (Regulating services). Zahŕňajú prínosy plynúce z regulácie prírodných pochodov: očisťovanie vody a vzduchu, reguláciu podnebia a počasia, odstraňovanie odpadov, kolobeh vody, zmierňovanie eróznych postupov, obmedzovanie šírenia nákaz, opeľovanie, ochranu pred povodňami atď.
- Kultúrne služby (Cultural services). Zahŕňajú nemateriálne prínosy ekosystému: historické a duchovné hodnoty, oddych a rekreáciu, estetické veličiny, sociálne vzťahy a väzby, inšpiračné podnety, vedecké a vzdelávacie hodnoty atď.
- Podporné služby (Supporting services). Zabezpečujú riadny chod ostatných ekosystémových prínosov. Ich vplyv môže byť okamžitý i časovo vzdialený: tvorba pôdy, biomasy, kolobeh živín, formovanie prirodzeného životného prostredia, fotosyntéza, akumulácia energie a živín v organizmoch, produkcia atmosférického kyslíka atď.
Pojem ekosystémových služieb si pod tlakom OSN právne ošetrili takmer všetky členské štáty. Slovenská legislatíva ho zakotvila v zákone o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., ktorý definuje ekosystémové služby ako „prínosy a úžitky, ktoré poskytujú prirodzene fungujúce ekosystémy“.
AUTOR: Patrik Sloboda
