Elon Musk promoval na Pensylvánskej univerzite v odbore ekonómie a fyziky. Zúčastnil sa dvoch stáží v Silicon Valley, kam sa nedostane hocikto: v start-upoch Pinnacle Research Institute a Rocket Science Games v Palo Alte, ktoré je známe aktivitou tajných služieb okolo vedeckých a umeleckých projektov. V roku 1995 ho prijali na doktorandský program fyzika a materiálová veda na Stanfordskej univerzite a využil rozmach internetu, keď sa rozhodol založiť svoju prvú firmu Zip2 Corporation. Za pár rokov mala až záhadne vysokú hodnotu a korporácia Compaq ju kúpila za 340 miliónov dolárov.
Následne Musk založil online banku x.com, zlúčenú s Confinity, ktorá odštartovala projekt PayPal, a opäť ju kúpila korporácia eBay. Tentoraz za 1,5 miliardy dolárov. Milionár okamžitého úspechu zriadil v máji 2002 známu spoločnosť SpaceX, leteckého výrobcu a poskytovateľa služieb v oblasti kozmickej dopravy, kde je riaditeľom a hlavným dizajnérom. Do Tesla Motors prišiel v roku 2004, kde je takisto riaditeľom a produktovým architektom. V roku 2006 pomohol vytvoriť firmu SolarCity v sektore solárnej energie a nedávno spoluzakladal OpenAI, neziskovú výskumnú spoločnosť, ktorej cieľom je propagácia umelej inteligencie v pozitívnom svetle. Medzi ďalšie jeho projekty patrí Neuralink, neurotechnologická spoločnosť na vývoj rozhrania mozog-počítač, Boring Company a Hyperloop.
Na prvý pohľad sa Elon Musk javí ako vzor úspešného príbehu v slobodnom prostredí a dnes je v rebríčku najmocnejších ľudí na svete časopisu Forbes pomerne vysoko. Dalo by sa dospieť k záveru, že svoje ohromujúce bohatstvo získal verným dodržiavaním nadčasových a neúprosných princípov laissez-faire – kapitalizmu voľného trhu bez akýchkoľvek intervencií a zásahov štátu. Toto prezentovanie ekonomickej nezávislosti Elona Muska je však do značnej miery vymysleným a starostlivo formovaným skreslením, pretože práve on je favoritom vládnych úradov.
Prednedávnom dostal Musk ďalších päť miliárd dolárov vládnej podpory a predošlé správy ukázali, že viac ako 80 % zmlúv SpaceX pochádza od „strýka Sama“. Vzhľadom na to, že vláda je najlepším zákazníkom v oblasti vesmírnych služieb, nemusí sa to zdať ako veľký problém. Veď aj publicisti rôznych „dôveryhodných“ inštitútov chválili Muska ako hrdinu, ktorý – hoci žije z vládnej rozmarnosti – má úspešné a veľké nápady, z akých majú úžitok spotrebitelia v reálnom svete. Aká je skutočná prospešnosť realizovaných nápadov Elona Muska?
Úspech SpaceX spočíval vždy v tom, že mohol predávať rakety lacnejšie ako konkurenti. Ako si to mohol dovoliť? Jednoducho. Vláda, ktorá rozhoduje o vynakladaní verejných prostriedkov daňových poplatníkov, si ich od neho objednávala dostatok. V správach ministerstva obrany a hlavného inšpektora NASA však zverejnili zoznam bezpečnostných rizík produktov SpaceX, medzi ktorými je 33 významných chýb. Môžeme len hádať, či by SpaceX existoval bez vlády. Vzhľadom na pokles predaja, ktorý prišiel po ukončení vládnej podpory elektrických vozidiel Tesla, je takmer isté, že nie.
Autor: Richard Strážan
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
