Erdoğan stanovil Európe tvrdé ultimátum

Add Comment

Zbabraný pokus pučistov o zvrhnutie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana v noci z 15. na 16. júl mohol v dovolenkujúcej Európe pozvoľne upadať do zabudnutia, keby ju v poslednú júlovú nedeľu nevyburcoval zo sladkého ničnerobenia šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu. Vychrstol jej do tváre ultimátum, dokedy musí zaviesť bezvízový styk Turecka s krajinami Schengenského priestoru. „Ak nedôjde k vízovej liberalizácii, budeme nútení upustiť od readmisnej dohody a dohody z 18. marca,“ nechal sa počuť. Vybrané pasáže z jeho rozhovoru pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung prebrali európske tlačové kancelárie. Tá kľúčová sa týkala stanovenej lehoty členom Schengenu: „Nech to už bude začiatok alebo polovica októbra, očakávame pevný dátum,“ povedal v mene vlády vedenej premiérom Binalim Yildirimom, no v skutočnosti dirigovanej trojnásobným expremiérom a od predvlaňajška prezidentom Erdoğanom.

Bolo to divadlo a výstraha

Ukazuje sa, že po krátkom zneistení v dôsledku pokusu o puč sa 62-ročný turecký politický rutinér otriasol a vrátil k svojej obľúbenej zábavke: manévrovaní medzi Západom a Východom v očakávaní vytrieskania maximálneho zisku v podmienkach stupňovania studenej vojny, ktorá vrhla Európanov plne do područia zaoceánskeho hegemóna. Turecko však leží na rozhraní Ázie s Európou a Východu so Západom a jeho nekorunovaný vládca sa cíti byť aj so svojou krajinou v jedinečnom a privilegovanom postavení. Je nenahraditeľná pre Američanov a ich európskych poskokov, ktorými hlboko pohŕda.

Švejkovský a široko medializovaný júlový pokus o vojenský prevrat si vysvetľuje ako varovanie od strýčka Sama, aby nezachádzal v znovubratríčkovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom príliš ďaleko. Prevrat zorganizovala sieť prívržencov tureckého duchovného, ktorý podniká v oblasti šírenia osvety, kultúry a duchovného rozvoja, podľa predstáv špičkových amerických inštitútov sociálneho inžinierstva, zaoberajúcich sa formovaním moderného moslimského človeka. Gülenovo hnutie je nadnárodné a má okolo desať miliónov členov alebo priaznivcov. Dôraz kladie na  domovské Turecko, kde infiltrovalo všetky štruktúry štátu. Z Anatolského polostrova hviezdicovito preniká na Blízky východ, Strednú Áziu, Kaukaz, do južného Ruska, na Ukrajinu a na Balkán. Všade buduje madrasy, mešity i svetské interdenominačné školy a osvetové zariadenia. Disponuje nadačným kapitálom v hodnote desiatok miliárd dolárov a otvára súkromné školy aj v samotných Spojených štátoch.

Nad celým gülenovským impériom bdejú americké tajné služby a ich financmajstri zaoberajúci sa šachovou hrou veľkej geopolitiky. Spojené štáty si vychovávajú už pol storočia od vstupu Turecka do NATO dôstojnícke kádre v ozbrojených, bezpečnostných a spravodajských zložkách krajiny polmesiaca. Nie sú medzi nimi absolventi elitných sovietskych vojenských akadémií, ako je tomu v prípade Egypta alebo Sýrie. Zosadiť ľubovoľného vrcholového politika by bola pre nich hračka, keby k tomu dostali pokyny a sprievodné služby americkej logistiky. Júlový zdanlivo diletantský puč bol iba výstrahou prezidentovi Erdoğanovi a jeho skorumpovanému rodinnému klanu, aby si nesľuboval príliš rýchle obohatenie od zbližovania s ruskou putinovskou oligarchiou a udržiaval si od Kremľa primeraný odstup.

Nápor na Európu sa bude stupňovať

Puč pripomenul tureckému autokratovi, komu vďačí za postavenie, príležitosť pre obohacovanie príbuzenstva, beztrestnosť a ochranu. Jedným slovom: Washingtonu. Ten ho zároveň vracia na parketu, ktorú mu pridelil pred niekoľkými rokmi pri spúšťaní migračnej invázie do Európy. Júnové ultimátum, ktoré stanovil Európanom ako podmienku pre plnenie marcovej dohody o kontrole migračných tokov do Európy cez Egejské more, vypršalo v atmosfére, keď obavy z následkov tureckého vydierania prehlušil strach z vlny islamistického terorizmu zavlečeného na pôdu Starého svetadielu votrelcami z Ázie a Afriky.

Európska komisia zareagovala na nové turecké ultimátum podľa očakávania nasadením si masky principiálnosti a vyhlásením svojej hovorkyne: „Turecko prisľúbilo, že splní kritériá… a my očakávame, že tieto záväzky dodrží.“ Medzi desiatky požiadaviek Únie voči Ankare patrí aj volanie po úprave judikatúry protiteroristických zákonov, aby sa vraj nedali mechanicky zneužívať na potieranie politickej opozície. Erdoğan však vysadil demokraciu vyhlásením výnimočného stavu, ktorý skončí, pokiaľ ho prezident nepredĺži, 20. októbra. Francúzsko si ho minulý mesiac predĺžilo po tretíkrát do neskorého januára 2017. Paríž pod zámienkou boja proti terorizmu, Ankara pod zámienkou boja proti pučistom. Turecko teraz núti Úniu otvoriť mu do troch mesiacov hranice ako krajine so subštandardnou, autoritárskou, tzv. riadenou demokraciou. Pokiaľ sa bude Brusel priečiť, nechá Erdoğan zdvihnúť stavidlá a Európou sa prevalia zhruba vlaňajšie objemy nájazdníkov. Ak sa Únia podvolí, prudko podskočí počet držiteľov tureckých pasov – legálnych a falšovaných – a začne exponenciálne rásť. Záplava migrantov bez tureckých pasov tým opadne len minimálne, pretože novodobé organizované sťahovanie národov Juhu na sever sa len rozbieha.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis