EÚ potrebuje ekonomickú sústavu riadenia

· Čas čítania: 6 min.
Zdroj: Shutterstock

V Bruseli protestovali zdravotníci. Od vlády požadujú reformu financovania a viac pozornosti či uznania za prácu. Kvalita zdravotníctva je vo voľnom páde a zamestnanci už  nedokážu plnohodnotne ošetrovať pacientov vyhlásil zdravotnícky odborár Steven O,Brien.

To sú konštatovania, ktoré uverejnilo SME 14/9/2020. Druhý článok má nadpis Bulhari protestujú už dva mesiace. Podnadpis je Najchudobnejšia krajina Únie zápasí s korupciouA skutočne zlá správa je, že bulharský premiér nerezignuje ani po korupčných škandáloch. Teda EÚ potrebuje ekonomickú sústavu riadeniavedomé zasahovanie do ekonomiky. Tú dôkladne definovali slovenskí ekonómovia vo svojich dielach v rokoch 1960-68.

Tento úvod som uviedol preto, že ekonómovia SR aj EÚ sa musia zamyslieť nad problémami EÚ. Slovensko bolo prijaté za člena EÚ v roku 2004. Môžeme teda urobiť rozbor skúseností a podmienok, ktoré sa od roku 2004 utvorili, hlavne politický systém riadenia EÚ, ekonomike SR, resp. jej ekonomickému systému. Iba tak sa dajú formulovať predstavy ekonómov o potrebe orgánov riadenia ekonomík krajín EÚ. Ukážme si niektoré problémy.

EÚ nie je štát. To je hlavný dôvod potreby tvorby ekonomickej sústavy riadenia. Obsahové vymedzenie tejto požiadavky, podľa mňa, predovšetkým žiada teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily jednotlivých štátov a národov EÚ. (Peter Kažimír bol vyhlásený za najlepšieho ministra financií v EÚ, ale sa ním nestal). Ide o obsahové, metodické otázky medzinároného (medzioblastného) vyrovnávania, s osobitným zreteľom na medzioblastné vyrovnávanie  ekonomickej, sociálnej a kultúrnej úrovne viacerých národnopolitických oblastí EÚ, pôsobenie sústavy riadenia, menovite riadenia národných hospodárstiev, na medzioblastný ekonomický vývoj EÚ. Aké požiadavky nám ekonomická realita kladie na ekonomickú vedu? Pozrime si iba ekonomickú rovnováhu niekoľkých krajín v roku 1994 z diela významného západného ekonóma: Manfred Gärtner: A Primer in European Macroeconomics, s. 14 (rok 1994):

Krajina(S-I)  v %(T-G)  v %(M – X)  v %
Belgicko11,0-5,5-5,5
Dánsko10,7-4,3-6,4
Francia7,6-5,6-2,0
Nemecko10,6-2,3-8,3
Grécko4,1-14,110,0
Taliansko12,9-9,6-3,3
Írsko15,6-2,4-13,4
Luxembursko-3,11,31,8
Holandsko9,1-3,8-5,3
Portugalsko-2,3-6,28,5
Španielsko7,8-7,0-0,8
VB5,6-6,30,7
USA0,7-2,31,6

 

Čo vidíme? Upozorním iba na dva fakty:
1) všetky krajiny až na Luxembursko majú veľké deficity rozpočtu. Vlády strovia viac ako vyberú daní
2) vo väčšine krajín sú súkromné úspory väčšie ako investície.

To je jedna cesta financovania deficitu. Miesto toho, aby úspory išli k podnikom na investovanie, idú vládam na financovanie deficitu. Nebudem robiť analýzu údajov, hoc by veľa odhalila. Upozorním iba na obrovský deficit rozpočtu Grécka, ktoré sme potom už aj Slováci zachraňovali, a to niekoľko rokov.

Pozrime si ešte jeden fakt. V roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať možnosti  monetárnej únie. Záver správy uvádza, že bola vynegociovaná Maastrichtská zmluva, a to v decembri 1991, ktorú podpísali v novembri 1993. Nebudem rozoberať kritériá. Iba uvediem aspoň pozície štyroch krajín. Francúzsko spĺňalo všetkých 5 kritérií. Taliansko v rokoch 1991 a 1992 nespĺňalo ani jedno kritériumVeľká Británia spĺňala iba 2 z 5 kritérií, ale si vyhradila možnosť odstúpiť od zmluvy (stalo sa). Hlavne však musím spomenúť problém NSR. V roku 1990 sa NSR zlúčila s NDR. Západonemeckí ekonómovia vypočítali výmenný takýto kurz: 2 východonemecké marky : 1 západonemeckej marke. Kancelár Kohl v septembri 1990 rozhodol, že to bude 1:1. Vzniklo veľa protesov, ale nakoniec zvíťazil H. Kohl.
Úplná ignorancia ekonómie! Išlo pritom o ekonomiku ako celok. Politické rozhodnutie. Naproti tomu v každej učebnici v časti o burzách sa hovorí: dnešné burzy sú vysoko regulované, aby sa zabezpečilo, že trhy budú organizované a budú fungovať spravodlivo a riadne. Burzy sa dohodli na spôsoboch zdieľania a zobrazovania cenových informácií potenciálnym kupujúcim a predávajúcim a dodržiavajú jasné pravidlá, ktoré podrobne opisujú spôsob, akým sa očakáva, že kupujúci a predávajúci budú konať. Nemá to platiť pre ekonomiku ako celok? Spoločnosti, ktoré chcú, aby sa s ich akciami obchodovalo na akciovom trhu, musia pravidelne poskytovať informácie danému trhu, vrátane pravidelných finančných správ a auditovaných účtov. Niektoré môžu tiež vyžadovať minimálnu kapitálovú požiadavku. Priam paradox. Ekonomika nemusí byť vysoko regulovaná! Tak prísne požiadavky by mali platiť na input output tabuľky a národné účty EÚ.

Ekonomická sústava riadenia musí vyriešiť ekonomický problém výroby outputu, distribúcie a akumulácie outputu v rámci dnešného inštitucionálneho rámca, ktorý voláme kapitalizmom. Musíme teda vyriešiť problém, čo vyrábať (maslo, tanky; čo sme vyrábali vidieť zo zoznamu podnikov v prílohe), ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom) a aj to, pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých). To všetko hovorí o tom, že naša dnešná ekonomická realita kladie vysoké nároky na ekonomické vedy. A čo sa deje u nás? US Steel prišla, využila výhody, ktoré jej dal štát a teraz uvažuje o odchode. Ale to sa vlastne stalo aj s naším poľnohospodárstvom. Doložím to iba tým, že uvediem saldá zahraničného obchodu. V období od januára do novembra 2019 bol deficit (export – import) týchto druhov produkcie v miliónoch eur: živočíšne výroby -469,0; rastlinné výrobky – 178,8; tuky, oleje, vosky – 84,5; potraviny nápoje, tabak -905,9 čo bolo spolu mínus 1665,3 miliónov eur. Prečo? Rozpredali sme celé stáda hospodárskych zvierat.

Sformovaný politický útvar EÚ (nie je štátom) v čase a priestore nadobudol viacnárodný rozmer. S jeho vývojom sú spojené národnopolitické problémy, ktorých akceptovanie, racionálne riešenie priamo ovplyvňuje spoločenský vývoj vôbec a ekonomický vývoj zvlášť. Preto potrebujeme ekonomický orgán riadenia. Ministerstvo financií a NBS zabezpečujú iba „olej“ ekonomike, ale ekonomický orgán riadenia musí riešiť, čo vyrábaťako vyrábať a pre koho vyrábať. Pri dnešnom ekonomickom rozvoji treba mať na zreteli predovšetkým rýdzo ekonomické hľadiská. Negovanie tejto pravdy môže mať vážne dôsledky pre celú sféru spoločenských vzťahov EÚ. Národohospodárskym problémom ekonomického vývoja SR treba venovať sústavnú pozornosť, vedecky skúmať a využívať poznatky ekonómie a na overených praktických skúsenostiach tvoriť opatrenia bez zbytočného podozrievania, bez všetkého čo bráni poznávať a formulovať objektívnu pravdu.
Obsahovo musí ekonomický orgán riadenia utvoriť rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily (koľko Slovákov robí vo Francúzsku, či VB) a nie neustále premiestňovať jednotlivé druhy výroby z jednej do druhej krajiny a hlavne reálne zabezpečiť medzinárodné a medzioblastné ekonomické vyrovnávanie v EÚ. Farmaceutický kolos AstraZeneca vyhlásila, že má väčšinu zmlúv na vakcínu proti Covid-19 chránených indemnitou! Jasný monopol. Nemôže nám EÚ čiže EK predpisovať, že nemôžeme vyrábať niektoré výrobky (napr. mliečne), aby sme nekonkurovali Nemecku, či Francúzsku. Avšak ani pripravená Vízia 2030, ktorú pripravila skupina 16-ich problém ekonomiky SR nerieši. Musí byť konkrétna. Musíme vedieť, čo chceme, ako sme vedeli v ZSMK (SES) Tlmače, ktoré boli veľkým exportérom a kde som pracoval.

Čo vyrobili, svedčí o tom mail, ktorý mi poslal doc. J. Vlnka:

Pán profesor,
pred týždňom som Vám poslal fotografiu najväčšieho elektromotora
sveta.
Dnes Vám posielam technické parametre toho motora.
V SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m, objednala
si nemecká firma Siemens  výrobu unikátneho najväčšieho elektromotora
na svete.  Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou
hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a
výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4
častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol
poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre
poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne.
Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Je zaujímavý aj príkon
tohoto elektromotora. Je to 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne
má výkon 440 MW!!!!

 

Pozrime si ešte informáciu na internete:

Kabinet má na stole viaceré návrhy na investičné stimuly.

Slovensko začne monitorovať priame zahraničné investície, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť bezpečnosť a verejný poriadok. Na sledovanie týchto investícií a spoluprácu s ostatnými štátmi EÚ v tejto oblasti vznikne na Ministerstve hospodárstva (MH) SR kontaktné miesto. Vyplýva to z materiálu, ktorý má v stredu prerokovať vláda.

Teda tvorba hospodárskej politiky, aj vízia musí byť veľmi konkrétna. Alebo inak, riešiť výrobu outputu, akumuláciu outputu a distribúciu outputu, čiže čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať musí zabezpečiť orgán ekonomického riadenia ekonomiky. Potrebuje ho SR aj EÚ. Hovorí o tom aj tabuľka z úvodu úvahy.

 

Autor: Prof. J. Husár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: Slovenské slovo, 16/9/2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár