Nepriaznivá finančná situácia v eurozóne sa dnes opakuje ešte vo väčšom meradle ako počas finančnej krízy. Vtedy bolo zadlžené ekonomicky slabé Grécko, dnes je tých členských štátov eurozóny nielen výrazne viac, ale navyše sú to zakladajúce štáty, bez ktorých by sa eurozóna rozpadla, čo si veru neviem predstaviť. Vtedy aj dnes sa často spomína jedno meno a síce bývalý prezident ECB Mário Draghi ,ktorý vetou „pre záchranu eura urobí všetko, čo bude potrebné“, ktorá vtedy odvrátila kolaps eura. Dnes vo funkcii predsedu talianskej vlády podal demisiu možno aj preto, že ECB zvyšuje svoje úrokové sadzby, s ktorými on asi nevie v ekonomike pracovať. Všetci si pamätáme na euroval, ktorým za dlhy ručili všetky členské krajiny eurozóny, čím sa porušilo jej základné pravidlo, ktoré hovorí, že za dlhy si zodpovedá každý člen eurozóny sám.
Neštandardný menový nástroj na pľaci
Podľa všetkého sa vtedy síce eurozóna dostala z finančnej krízy, ale zároveň sa vtedy položili základy dnešnej inflácii a zadlženosti, voči ktorej sú ale priame a nepriame nástroje menovej politiky ECB bezzubé. Dôvodom je, že dnes máme menovú, komoditnú, dlhovú, inflačnú či zdravotnú krízu. Vlády v rámci svojej fiškálnej politiky si zvykli, že šetriť netreba, že peniaze sú lacné a tak sa míňalo na dlh. A tak síce môžeme povedať, že Draghi vtedy euro zachránil, ale za akú cenu, sme dnes spoznali. Euro sa oslabuje z dôvodu, že americká centrálna banka zvyšuje svoje úroky výrazne viac ako ECB, čoho dôsledkom je väčší dopyt po dolári. Navyše si ECB nevie dobre predstaviť, čo v prípade, že prestane vykupovať lacno štátne dlhopisy na podporu hospodárskeho rastu a ten sa zastaví a preto aj prišla s novým menovým nástrojom na ochranu transmisie menovej politiky, ktorým by sa potlačili neželané turbulencie na trhu, čo by na ňom mohlo ohroziť vplyv ECB. Podľa vyjadrenia ich predstaviteľov sa s uplatnením tohto neštandardného menového nástroja počíta až vtedy, keď zlyhá fiškálna nezodpovednosť vlád členských krajín eurozóny, s čím sa vo všeobecnosti počíta. Terajšie diskusie rozdelenia eurozóny na pomalú a rýchlu však vôbec neprichádza do úvahy, keďže sa otvorene aj hovorí o budúcom inom usporiadaní globálneho hospodárskeho priestoru, s výrazne vyšším vplyvom pätice štátov pod označením BRICS, ktoré vraj navrhujú aj spoločnú menu s ambíciou stať sa svetovou rezervnou menou s vlastným medzinárodným menovým systémom a takto by sme mohli pokračovať. Treba si priznať, že euro prestáva byť vnútorne pevnou menou a drží sa dnes pokope len z politických dôvodov. Terajšia inflácia na starom kontinente vyvoláva oprávnené diskusie o budúcej nezávislosti menovej politiky centrálnych bánk, ktorej negatívne dôsledky zaplatia všetci účastníci trhu a tak sa právom očakávajú aj v tejto oblasti zásadné zmeny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.