Rusko-ukrajinský konflikt určite „prispeje“ k budúcim zásadným geopolitickým zmenám, v ktorých podľa všetkého bude Európa ťahať za slabší koniec z týchto dôvodov. Zatiaľ čo na americkom kontinente nikdy nebola vojna ale kdekoľvek na svete keď k vojenskému konfliktu došlo, mala americká administratíva a jej vojensko- priemyselný konglomerát svoje záujmy z jednoduchého dôvodu, že na nich vždy „zarobila“, o čom svedčia aj vlaňajšie makroekonomickú údaje. HDP v USA zaznamenal vlani rast 2,5 percenta, zatiaľ čo eurozóna len pod percento. A pritom dve najväčšie ekonomiky bez stanoviska ktorých sa v Európe nedalo s ničím pohnúť, sú na hranici recesie. Na vojenských konfliktoch zarábala nielen z dôvodu predaja zbraní ale aj z dôvodu energetickej nezávislosti, čo v prípade odstrihnutia sa Európy od lacných energetických zdrojov bol predaj amerického skvapalneného plynu, ktorý je nielen drahší ale jeho preprava tankermi zhoršuje životné prostredie, ktoré dnes na starom kontinente patrí medzi jedno z najviac diskutovaných hospodárskych tém v rámci projektu zelenej ekonomiky. Pred konfliktom bolo Rusko najväčším dodávateľom plynu do Európy, dnes má len pätinový podiel, zatiaľ čo podiel USA sa zvýšil na takmer na polovicu. Keďže cena plynu je z dôvodu skvapalnenia, prepravy a splynenia dosť vyššia, musela minulá a terajšia vláda kompenzovala domácnostiam faktúry za plyn, čo nás zo štátneho rozpočtu vyšlo viac ako 3 miliardy eur. S čím však má USA najväčšie problémy je udržanie rozpočtového provizória, ktoré sa opakovane v Kongrese predlžuje a je jednou z hlavných dôvodov odďaľovania pomoci pre Ukrajinu a Izrael, zatiaľ čo Európska rada európsky rozpočet zvýšila pre potreby pomoci Ukrajine o 50 miliárd eur.
Americká administratíva ťaží z každého konfliktu
Americká ekonomika ťaží z postavenie jej meny ako svetovej rezervnej meny, ktorej pozícia sa však oslabuje z viacerých dôvodov. Jedným je zablokovanie ruských devízových rezerv v zahraničných bankách a následný zámer použitia na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny, čo poriadne „vyplašilo“ niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie, ktorých petrodoláre v amerických bankách sú rizikom ich „zneužitia“ a preto začali čoraz viac obchodovať vo svojich národných menách Či proces de-dolarizácie súvisí s diskutovanou problematikou novej rezervnej meny BRICS, sa dozvieme na tohtoročnom summite rozšíreného spoločenstva v lete Moskve. Amerike nikto nemôže uprieť, že v podmienkach podnikania je na tom najlepšie pokiaľ ide o podiel investícii do nových technológii, inovácií a poskytovania finančných služieb. V poprední sú v umelej inteligencie ako aj v obchodovaní na akciových a dlhopisových trhoch a napokon aj najznámejšie spoločnosti ako Apple, Google, Amazon, Microsoft a ďalšie sa najprv uchytili na americkom kontinente. Pre európsku ekonomiku je zlá správa, že americká administratíva začala s expanzívnou fiškálnou politikou na podporu stimulácie príchodu firiem z celého sveta, na ktorú reagovali aj stovky európskych firiem, ktoré na druhej strane Atlantiku využívajú aj výrazne lacnejšiu energetiku.
Európska administratíva v zajatí vyšších výdavkov
Covidová pandémia, spomínaný vojenský konflikt ale aj následné ekonomické krízy poznačili európsku ekonomiku spomínaným nižším hospodárskym rastom ktorý navyše bol obmedzovaný reštriktívnou menovou politikou ECB, ktorá sa naďalej „vyhýba“ rešpektovať pokles inflácie na terajších 2,6 percenta a naďalej svoju úrokovú sadzbu neznižuje vraj z dôvodu, že jadrová inflácia ktorú najviac ovplyvňujú každoročne zvyšujúce mzdy vraj predstavuje pre ňu menové riziko. Navyše je európska ekonomika „tlačená“ uvoľniť 2 % zo štátneho rozpočtu pre potreby NATO, nahradiť technológiu spracovania fosílnych palív v prospech obnoviteľných zdrojov energii a každoročne znižovať rozpočtový deficit tak, aby sa eurozóna dostala na úroveň 60 percent k HDP. A napokon netreba ani zabúdať na výsledky tohtoročných prezidentských volieb v Rusku a USA a tiež volieb do európskeho parlamentu, ktoré môžu vzniesť do fungovania globálnej ekonomiky zásadné zmeny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.