
Európska únia nemá dnes čo globálnej ekonomike ponúknuť z dôvodu straty konkurencieschopnosti. Európska komisia ako jej nemenovaná vláda rieši od vypuknutia Rusko- ukrajinského konfliktu nie príčiny straty akými sú vysoké ceny energii, pokračujúce regulácie s presadzovaním projektov Green Dealu, opakované sankcie voči Rusku, ktoré podľa všetkého viac poškodili EÚ ako Rusko a takto by sme mohli pokračovať. Oprávnenou otázkou ale je, či vôbec Európska komisia rozumie čo pre európsky priemysel ktorý v minulosti nemal vo svete konkurenciu znamená jeho terajší stav v porovnaní už ani nie s USA a Čínou, ale aj v porovnaní so stavom priemyselnej základni v juhovýchodnej Ázii, ktoré v združení v spoločenstve BRICS ale aj v ďalších spoločenstvách neustále zvyšujú nielen svoj podiel na globálnom HDP ale treba sa pripraviť, že budú mať čoraz väčší záujem sa podieľať aj na väčšom personálnom obsadení v medzinárodných obchodných a finančných inštitúciách. Zodpovednosť za stav európskeho priemyslu, sa nemôže Európska komisia zbaviť trebárs v znižovaní podielu na skleníkových plynov, ktorý je na starom kontinente 6 percent, zatiaľ čo v Číne 110 a v Indii 150 percent. Napriek tomu prichádza s návrhmi ako ešte ich znížiť, s výrazne vyššími nákladmi v neprospech priemyselných podnikov.
Riziko poklesu zamestnanosti netreba podceňovať
Podľa rebríčka konkurencieschopnosti dosahuje EÚ priemerné skóre 69,1 bodu, zatiaľ čo USA 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu. Pokiaľ oba spomenuté štáty riešia ako vyrábať lacnejšie a rýchlejšie , Európa rieši ako výrobu len viac regulovať. Európska komisia síce vie, že ceny energii sú aj najväčšou príčinou európskeho priemyslu, odmieta sa zaoberať s problematikou európskej energetickej únie, či vplyvom burzy na tvorbu ceny, ale ani problematikou emisných povoleniek, čo tiež patrí medzi prekážku zníženia cien energii a takto by sme mohli pokračovať S čím prišla bude vraj povinné označovanie produktov z Európy „Made in EU“, ktoré podľa názoru kapitánov slovenského priemyslu bude trh viac deformovať s rizikom, že veľké členské štáty budú mať výhody na úkor menších. Najhoršia je podľa všetkého situácia v automobilovom sektore v Nemecku, z ktorého bolo vlani prepustených okolo 47 tisíc pracovných miest s vyššou ako priemernou technickou kvalifikáciou s rizikom, že obdobný trend môže pocítiť aj slovenský pracovný trh.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.