Pre poriadok si pripomeňme , že predsedníčka Európskej komisie Ursula von Leynová obdŕžala od talianskeho ekonóma, ktorý počas kariéry vykonával aj funkcie predsedu talianskej banky a 10 rokov prezidenta Európskej centrálnej banky, aby tiež ako predseda talianskej vlády z nej ustúpil, písomný materiál o stave Európskej únii a jej hlavné problémy. Podľa jeho záverov vyplýva, že hlavnou príčinou jej zaostávania za USA a Čínou je ne konkurencieschopnosť. Čo treba pod obsahom tohto pojmu rozumieť? Konkurencieschopnosť firmy znamená jej schopnosť „bojovať“ na trhu s firmami v rovnakom predmete podnikania tak, aby dosahovala primeraný zisk. Aby firma dosahovala tento
cieľ si vyžaduje investovať do technologických inovácii a samozrejme aj do vzdelávania a napokon do všetkého čo vo firme znižuje náklady a zvyšuje jej pridanú hodnotu. Nebudeme špekulovať, ale kladieme si rečnícku otázku, či by Európska komisia kvalifikovaným spôsobom zareagovala na správu od Mário Draghiho, ktorého si väčšina z nás pamätá vyhlásením že „pre záchranu eura urobí všetko, čo bude treba“, kedy americkú prezidentské voľby nevyhral D: Trump, ktorého inauguračný prejav aj bez spomenutia Európy ale európskych politikov dosť vystrašil.
Kompas konkurencieschopnosti má podporiť priemysel
Európska komisia hneď na to predstavila podľa nej vraj ambiciózny projekt pod názvom Kompas konkurencieschopnosti, ktorý zásadným spôsobom presmeruje peniaze z eurofondov, ktoré sa doteraz prevažne „míňali“ len na zelené projekty v rámci Green Dealu do priemyselného sektora. Tento z dôvodu financovania výrazne zaostáva za priemyslom USA a Číny, ktorých problematika životného prostredia nie je na porade dňa. Čo to bude znamenať pre agrárny sektor však nebudeme špekulovať, s konštatovaním že očakávame v podnikaní problémy. Medzi opatrenia na podporu konkurencieschopnosti patrí aj výrazne zníženie administratívnych správ pre komisiu o 25 percent, v prípade malých a stredných firiem až o 35 percent a tak budeme zvedaví aký bo bude mať dopad aj na počty európskych úradníkov ktoré údaje spracovávali a Európskej komisii predkladali. Európska komisia chápe nevyhnutnosť viac podporiť priemysel, na druhej strane sa však „odmieta“ vzdať doterajších klimatických cieľov do roku 2050 ktoré tak predpokladajú uhlíkovú neutralitu európskeho kontinentu. A tak aj s prestavbou zelených projektov v rámci Green Dealu, bude treba počítať a tak sme zvedaví s čím nás Európska komisia prekvapí.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.