V Medzinárodnom kongresovom a výstavnom centre Meijiang (Tianjin, Čínska ľudová republika) sa včera uskutočnilo 25. zasadnutie Rady hláv štátov Šanghajskej organizácie spolupráce pod vedením čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Okrem toho, sa uskutočnil rad rokovaní hláv štátov a boli podpísané viaceré dôležité medzinárodné dohody. Svetové média /európske slniečkarske oveľa menej/ podrobne informujú o priebehu a výsledkoch rokovaní. Dnes pozornosť našich čitateľov upriamime zatiaľ na dve veci.
Tá závažnejšia: Rusko, Čína a Mongolsko podpísali právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Power of Siberia – 2 /“Sila Sibíri-2“/ a tranzitného plynovodu Sojuz Vostok cez Mongolsko. Oznámil to v Pekingu generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. A ďalšia „maličkosť,“ ktorú si nevšíma drvivá väčšina médií: od 15. septembra čínske úrady zavedú bezvízový režim pre ruských občanov s bežným pasom až na 30 dní. Podľa čínskych úradov, môžu Rusi navštíviť Čínu v rámci bezvízového režimu za účelom podnikania, cestovného ruchu, návštevy príbuzných alebo priateľov alebo výmeny návštev atď. až na 30 dní.
A teraz o tom dôležitejšom. „Epopeja“ s diskusiou o budúcnosti druhého plynovodu z Ruska do Číny nadobúda praktický tvar. Obe krajiny pred niekoľkými hodinami podpísali záväzné memorandum. Čína dostane viac plynu cez územie Ďalekého východu, ako sa plánovalo. „Na základe verejného vyhlásenia vedúcich predstaviteľov troch krajín – Ruska, Číny a Mongolska bolo dnes podpísané právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Power of Siberia-2 a tranzitného plynovodu Sojuz Vostok cez Mongolsko. Tento projekt umožní dodávku 50 miliárd kubických metrov plynu ročne z Ruska cez Mongolsko,“ podčiarkol Alexej Miller.
Šéf ruskej plynárenskej spoločnosti tiež oznámil, že kapacita plánovanej ďalekovýchodnej trasy, ktorá bude spustená o pár rokov, sa zvýši z 10 na 12 miliárd metrov kubických ročne. Alexej Miller je v Číne, kam pricestoval aj ruský prezident Vladimír Putin na štvordňovú oficiálnu návštevu. „Za prítomnosti Vladimíra Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga sa uskutočnila slávnostná výmena dokumentov medzi Gazpromom a China National Petroleum Corporation (CNPC). Boli podpísané štyri dokumenty, vrátane dohody o strategickej spolupráci, ktorá rozširuje oblasti spolupráce medzi spoločnosťami,“ uviedla pri tejto príležitosti ruská spoločnosť Gazprom vo svojej oficiálnej správe.
Ruskí a čínski analytici prízvukujú, že podpísanie dohoda zdôrazňuje obrovský záujem strán o rozvoj spolupráce a postupné uvedomenie si plného potenciálu partnerstva v oblasti dodávok ruského plynu. Možnosť rozšírenia „Sily Sibíri“ z hľadiska dodávok do Číny sa pôvodne zvažovala pri navrhovaní infraštruktúry, vrátane výstavby ďalšej linky v Amurskom závode na spracovanie plynu. Podobne potenciál výroby plynu na Sachaline výrazne prevyšuje deklarovanú dodávateľskú kapacitu ďalekovýchodnej trasy. Analytici prízvukujú, že bol urobený ďalší krok k realizácii najväčšieho nového projektu – „Sila Sibíri-2.“
Dodávky plynu do Číny prostredníctvom „Sily Sibíri“ sa vykonávajú nad zmluvné objemy. V ročnom vyjadrení sa dodávky ruského plynu do Číny zvýšia na 39,9 miliárd metrov kubických a prekročia zmluvné objemy o 1,9 miliardy metrov kubických. Rozdiel medzi „Sily Sibíri-2“ a prvým existujúcim plynovodom do Číny spočíva v tom, že krajine nebudú dodávané objemy špeciálne vyvinuté pre Čínu, ale plyn, ktorý predtým smeroval do Európy z polí Západnej Sibíri. Čiže Čína bude dostávať, takpovediac, „európsky“ a teda aj náš, „slovenský“ plyn, ktorý mal prúdiť sem. Ale nebude…
Predtým v dôsledku škodlivých predovšetkým pre Európu sankcií a protisankcií dodávky plynu do EÚ prudko poklesli. V júni EÚ zverejnila konečný plán na úplné postupné ukončenie odberu ruského plynu od roku 2028. Rokovania o výstavbe „Sila Sibíri-2“ prebiehali už dosť dlho. Čína je považovaná za zložitého vyjednávača, vrátane rokovaní o cenu dodávok. Nakoniec všetky prekážky boli prekonané a dohoda je na svete. Mimochodom, aj Mongolsko vďaka tranzitu ruského plynu si značne finančne prilepší.
Nuž, Európa sa vzdáva kvalitného a lacného ruského plynu, Čína ho ochotne preberá. Zopár vlád Európskej únie by síce chceli aj naďalej dostávať ruskú ropu a plyn, ale v rámci zúfalo rusofóbskej transatlantickej dvadsaťsedmičky nemajú šancu obhájiť svoje záujmy. Je to ďalší príklad európskej /bruselskej, transatlantickej, rusofóbskej/ demokracie, slobody, pravdy a spravodlivosti. Rétorická otázka na záver: dokedy väčšina obyvateľstva Európy bude slepá a hluchá a bude aj naďalej voliť transatlantických politikov, ktorí poškodzujú záujmy Európanov? Nepoučila sa z predošlých skúseností?..
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.