Európske otrasy a prepady devalvujú národné ekonomiky

· Čas čítania: 2 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Vlaňajší pokles ekonomiky v druhej polovici roka sme si vysvetľovali ako postupné ukončenie desať rokov trvajúceho hospodárskeho rastu. Nikomu z ekonómov sa ale nesnívalo, že globálnu ekonomiku napadne koronavírus a všetko ešte viac skomplikuje. Politici zatvroili hranice medzi jednotlivými štátmi, obmedzili fungovanie štátnych a verejných inštitúcii a súkromných firiem, predovšetkým poskytujúcich služby občanom. A tak sa prestalo vyrábať a okrem potravín a drogérii aj predávať, čo malo vplyv na kolobeh peňazí so všetkými dôsledkami predovšetkým na verejné financie. Ekonómovia sa predbiehali v predpovediach, či prepad a následný rast ekonomiky bude mať tvar písmena V,U,W, aby nám napokon štatistici potvrdili pokles globálnej ekonomiky, súčasťou ktorej je aj európska ekonomika.

V rámci členských štátov únie bol najväčší pokles HDP v Španielsku a síce 22,1, vo Francúzsku 19,0 a v Taliansku 16,3 percenta, zatiaľ čo najmenší pokles HDP bol vo Fínsku 5,2 a v Litve 3,7 percenta. Pokles ukazovateľa HDP bude patriť medzi kritéria prerozdeľovania peňazí z fondu obnovy za podmienky, že peniaze sa nepoužijú na splácanie starých dlhov, ale len na uskutočnenie štrukturálnych zmien, ktoré vraj bude schvaľovať príslušná odborná skupina pri Európskej komisie. Na jej účet sa totiž budú peniaze požičiavať a preto si vyhradila aj právo rozhodovať o účele investovania.

Doteraz sa žiadnej z európskych inštitúcii vrátane ECB nepodarilo voči členského štátu únie nič podstatného presadiť, o čom svedčí zadlženosť už spomínaných najviac ohrozených južných štátov eurozóny, ktoré ale nikdy neplnili rozpočtové kritéria stability eura a preto majú aj obrovské deficity verejných financií k HDP. Nepredpokladá sa, že z fondu obnovy budú čerpať návratné úverové peniaze, ale len nenávratné garantované, ktorých podiel na celkovom objeme fondu obnovy po protestoch „ šetriacich štátov“ klesol až o pätinu.

Ekonomika starého kontinentu má najlepšie časy za sebou a keďže väčšina z členských štátov EÚ každoročne zvyšovala rozpočtové deficity, nemôžeme sa čudovať, že koronavírus im spôsobuje historický prepad, z ktorého sa tak ľahko nevyhrabú. V každom prípade treba počítať s úspornými opatreniami, čo nie je dobrá správa pre občanov a preto sa v niektorých štátoch otvorené hovorí o odchode predovšetkým z eurozóny. Pokiaľ v poslednej finančnej kríze klesla európska ekonomika o necelých 6 percent, dnes je to takmer 15 percent.

Ďalší vývoj európskej ekonomiky bude podľa všetkého závislí nielen od opatrení v ohlásenej druhej fáze pandémie, ale aj od budúcej pobrexitovej dohody s Veľkou Britániou o budúcich obchodných vzťahoch. Napokon Británie na tom tiež nie je dobre, keďže jej prepad ekonomiky je viac ako 20 percent HDP, čo je najviac v britskej histórii.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár