Európska únia a štyri krajiny Mercosuru (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) dospeli 6. decembra 2024 k politickej dohode o partnerstve. Cieľom je vytvoriť jednu z najväčších zón voľného obchodu na svete, ktorá pokrýva viac ako 700 miliónov ľudí a tvorí takmer 25 % svetového HDP.
Zámerom je tiež znížiť clá a obchodné bariéry, čím sa podnikom na oboch stranách uľahčí vývoz tovaru. EÚ je najväčším obchodným a investičným partnerom Mercosuru. Podľa údajov Európskej komisie v roku 2023 vyviezla do regiónu tovar za 56 miliárd eur a v roku 2022 služby za 28 miliárd eur.
Ďalšími cieľmi novej obchodnej dohody je zvýšiť bilaterálny obchod a investície, odstrániť tarifné a netarifné prekážky, najmä pre malé a stredné podniky, a vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie pravidlá pre obchod a investície. Dohoda posilňuje pravidlá v oblasti ochrany duševného vlastníctva, bezpečnosti potravín, hospodárskej súťaže a regulácie.
Komisia tvrdí, že dohoda predstavuje výhodu pre obe strany a vytvára nové príležitosti pre rast, zamestnanosť a udržateľný rozvoj v EÚ aj v krajinách Mercosuru. Medzi dôležité súčasti zmluvy patrí „podpora spoločných hodnôt, ako sú udržateľný rozvoj, posilnenie práv zamestnancov, boj proti klimatickej zmene, zvýšenie environmentálnej ochrany a zodpovedné podnikanie“.
Rokovania trvali štvrťstoročie
Oficiálne diskusie o vytvorení zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Mercosurom sa začali 28. júna 1999 v brazílskom Riu de Janeiro. Ako uvádza web ie.edu, rokovania čelili mnohým prekážkam, najmä sporom o prístup na poľnohospodárske trhy, obavám z rozdielnych regulačných štandardov, odlesňovania Amazónie či environmentálnych dosahov.
Viackrát boli prerušené a opätovne obnovené, pričom významné pozastavenie nastalo v roku 2004 pre nezhody v otázke poľnohospodárstva. Napriek komplikáciám obe strany pokračovali v dialógu, pričom EÚ sa snažila posilniť svoju pozíciu v Latinskej Amerike a zabezpečiť prístup k strategickým surovinám. Určitá dynamika nastala po roku 2010, keď sa obe strany zamerali na odstránenie ciel.
Obavy európskych poľnohospodárov
Proti dohode majú naďalej výhrady predovšetkým európski poľnohospodári, ktorí dlhodobo zápasia s prísnou reguláciou a nízkymi príjmami. Upozorňujú na to, že by ich mohli ohroziť nekalé konkurenčné podmienky zo strany latinskoamerických producentov, na ktorých sa vzťahujú miernejšie pravidlá.
Hovorca Komisie Olof Gill v reakcii na kritiku uviedol, že pakt otvára cenné exportné príležitosti pre poľnohospodársky a potravinársky priemysel a dohodli sa v ňom silné ochranné opatrenia na ochranu „citlivých sektorov“. Tie zahŕňajú maximálny podiel na trhu EÚ pre dovoz z Mercosuru a ustanovenia umožňujúce Komisii „rýchlo reagovať v prípade vážneho ovplyvnenia trhu“.
EÚ v januári oznámila, že chce vytvoriť „rezervu“ vo výške jednej miliardy eur pre európskych farmárov, na ktorých by mohla mať negatívny vplyv dohoda s Mercosurom.
Peňažný fond bude vytvorený v rámci budúceho strednodobého rozpočtu EÚ pokrývajúceho obdobie 2028 až 2034. Podľa Gilla má slúžiť ako „určitá poistka pre našich farmárov a vidiecke oblasti“ a ako posledná možnosť v „nepravdepodobnom prípade“, že by zlyhali ochranné opatrenia.
Mercosur ako šanca pre Slovensko?
Podľa Komisie dohoda s Mercosurom podporí pracovné miesta a export na Slovensku. Ako uviedol výkonný orgán EÚ, v súčasnosti vyváža svoje produkty do krajín Mercosuru dovedna 244 slovenských spoločností, pričom vývoz z EÚ do krajín Mercosuru pomáha podporovať na Slovensku 5-tisíc pracovných miest.
Celkovo v rámci EÚ ide o 855-tisíc pracovných miest. V súčasnosti je Mercosur 22. najväčším obchodným partnerom Slovenska mimo EÚ. Hodnota slovenského exportu do Mercosuru predstavuje 83 miliónov eur a hodnota slovenského dovozu z krajín Mercosuru je 77 miliónov eur.
EÚ ako agropotravinárska superveľmoc
Medzi zástancov obchodnej dohody s Mercosurom patrí aj slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Ten dlhodobo podporuje diverzifikáciu obchodných vzťahov EÚ. Uviedol, že „Európa je absolútnou agropotravinárskou superveľmocou, pokiaľ ide o export“. „Vyvážame agropotravinárske výrobky v hodnote viac ako 230 miliárd eur,“ poznamenal počas minuloročného novembrového vypočúvania na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli.
EÚ hľadí na svoje záujmy
Šefčovič počas vypočúvania v Bruseli skonštatoval aj to, že mal možnosť „stretnúť sa so všetkými združeniami zastupujúcimi poľnohospodárov“ a že mal pocit, že sa s nimi „nezaobchádza správne“.
Podľa neho „zaplatili vysokú cenu počas posledných rokov krízy a celá štruktúra hodnotového reťazca nie je voči nim spravodlivá“. „Jednoducho tí, ktorí vyrábajú primárne produkty, nemajú rovnaký podiel na celom koláči ako obchodníci, spracovatelia potravín, maloobchodníci,“ povedal.
Rovnako poukázal na skutočnosť, že EÚ bola desaťročia najdôležitejším partnerom Latinskej Ameriky, ale už ním nie je, keďže sa do popredia dostala Čína. Aj preto považuje obchodnú dohodu s Mercosurom pre Európu za dôležitú.
Rozbieha sa ratifikačný maratón
Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom zatiaľ nebola ratifikovaná v žiadnej krajine. Na jej platnosť je potrebný súhlas Európskeho parlamentu, všetkých členských štátov EÚ a tiež parlamentov kvarteta krajín Mercosuru – Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja.
Špecifická je situácia Bolívie, ktorá sa k Mercosuru pripojila minulý rok v júli. Táto krajina má momentálne štyri roky na zosúladenie s pravidlami a zmluvami Mercosuru, až potom bude môcť ratifikovať dohodu s EÚ.
Ratifikácia je zložitý proces, ktorý zahŕňa právnu revíziu, množstvo prekladov a hlasovacích procesov v jednotlivých národných parlamentoch. Očakáva sa, že ratifikačný proces bude pomerne zdĺhavý a môže sa výrazne zdržať najmä na strane EÚ, hlavne pre počet členských štátov Únie. Dohoda tak zatiaľ ešte nie je platná a pokračuje proces jej schvaľovania tak, aby z nej o niekoľko rokov mohli profitovať obyvatelia Európy i Latinskej Ameriky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
Dohoda s Mercosurom ako mikulášsky darček? Šefčovič ju obhajuje, Slovensko môže profitovať, EpochTimes, 7.8.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.